Dátum: 12.02.2010

Vložil: Ing. Peter Vaško

Titulok: Peťo

"Mal taký krásny pohreb, ako nejaký kráľ ", povedala naša babka. Bol to veľký človek, ktorý vedel vždy poradiť. Aj pre pár dňami keď
som ho stretol na prešovskej geriatrii, pozval ma na svoju izbu a dosť dlho sme sa rozprávali viac menej omjich planoch.
Ale nie o tom chcem, nikdy sa nesťažoval na svojích katov, žalobcov zo 68. Zakázali mu postup, písať a obmedzovali jeho všetke činnosti. Bol im trňom v oku, ale on nikdy sa na to nesťažoval a ani v rodine sa o tom nerozprávalo. On vedel, že keď chce ísť za Kristom, tak musí trpieť pre Jeho Meno.
No nikdy sa na to nesťažoval.
Asi pred týždňom mal pohreb v Prešove jeden
sektretar okresného tajomníka strany.
Zomtrel opustený a rozlúčiť sa sním prišlo iba pár členov rodiny. žiadny jeho papalási kamaráti všetci na neho zabudli ako aj naša generácia zabuda na túto dobu a naše deti už o tom skoro nič nevedia. Tomuto človeku Pán doprial zmierenie, ale nie vždy musíme dostať tuto milosť. Ujo Imro týmto ľuďom dávno odpustil, lebo vedel, že žaluju na neho pe Pánovo meno. No nám maldšej generácii
treba pripomínať a poukazať aj na taketo prílady, aby naše deti už nezažili taký obludný systém, poukazať aj na taketo prílady. Kde sú žalobcovia ako skončili a ako Pán z poslednej lavice pozdvihol svojích verných. Príkladom je tiež známy prešovsý františkan nebohy Pater Lukaš, ktoreho pohreb prešovčania prirovnávaju ku pohrebu uja Imra.

Peťo