Miluj a dávaj

Človeče, si milovaný. Od počiatku. V každom okamihu. Práve teraz. Nezaslúžene a nezištne.V každom z nás je prirodzene hlboko zakorenená túžba milovať a byť milovaným. Láska je základným stavebným prvkom všetkých ostatných vzťahov. Vďaka nej môžeme budovať silné a zdravé vzťahy.

 Zmysel ľudskej existencie a inšpirácia či múza už toľkých umelcov. Každý človek mladý , starý, slobodný či s partnerom počas chodenia alebo v manželstve, prežíva silnú citovú potrebu byť niekým milovaný. Ak je táto potreba naplnená, nastupujeme na cestu napĺňania svojho potenciálu pre Boha a hľadania dobra vo svete. Keď sa však necítime milovanými, len zápasíme o prežitie a s ťažkosťami odolávame tlakom života.

Láska plodí a tvorí a tvorí lásku
Podoby a prejavy lásky, tohto nekonečného zdroja energie i radosti sú rôzne. Nemusí však vždy ísť o lásku partnerskú. Často je to i vzájomná láska medzi priateľmi, matkou a dieťaťom  Robí nás citlivejšími a vnímavejšími. Zjemňuje naše srdcia nehou. Dodáva pocit slobody a akejsi ľahkosti. Jak poletujúcemu pestrofarebnému motýľovi. Láska plodí a tvorí lásku. Dotýka sa nášho vzťahu k Bohu i k blížnym.  Každý človek nosí vo svojom srdci túžby. Práve ten nevyčerpateľný zdroj inšpirácií, energie, podstata kresťanskej existencie...láska, ktorá oživuje a premieňa.  Ten kto ju nespoznal, potáca sa a v živote blúdi. Je podstatou i kresťanskej existencie. Na jednom mieste sa v knihe kníh píše: „My sme spoznali lásku akú má Boh k nám a uverili sme v ňu.“ Kto chce lásku dávať, musí ju i sám prijať. Otvoriť sa pre jej príval. Sme povolaní pre lásku.

Prameň dokonalého uspokojenia

To, po čom všetci túžime je hlboká blaženosť neba, vyvierajúca zo srdca ako prirodzená potreba. Sv. Augustín hovorí, že často krát ju hľadáme tam, kde ju nenájdeme a neuspokojí nás úplne. Pretože jej prameň je v Bohu. Ak týmto zdrojom nie je Boh, vynára sa dychtivosť po plytkých, lacných zábavách tohto sveta. Ničíme tým však seba. Chceme od ľudí, či vecí tohto sveta Božské šťastie, ale to nám nemôžu dať a naplniť v takej hĺbke a miere ako Boh. Je preto nezmyslom hľadať Božské nebo – šťastie bez Boha. Nekĺžme sa po povrchu, ale zatiahnime na hlbinu tu a teraz. Nepredbiehajme prítomnosť. Ako teda žiť šťastne? Možno nám dá odpoveď staručký mních, ktorý hovorí: „Ak chceš žiť šťastne, prestaň sa už toľko túlať v minulosti a budúcnosti. Prestaň unikať prítomnému okamihu, v ktorom si práve teraz...“