Peter Staník prišiel o nohy, ale nevzdal to!

Aj napriek chorobe, ktorá mu zobrala obe nohy, sa nevzdáva. Pomáha mu pri tom tvrdohlavá povaha i odvaha ísť ďalej a zdolávať prekážky – v živote i v športe. To je teória žitá v praxi športovca Petra Staníka z Nitry, ktorý sa po dvoch desaťročiach aj napriek hendikepu vrátil k stolnému tenisu.

Uprostred tréningu v útlej pinpongárni na Baničovej ulici poskytol dvojnásobný majster Slovenska Peter Staník rozhovor pre čitateľov Noviniek. Choroba, ktorá tohto športovca posadila na vozík, ho nezlomila. Deň po dni poctivo trénoval. V roku 2010 a 2011 sa stal majstrom Slovenska vo svojej kategórii, v triede TT-5. Chce však viac. Méta je kvalifikácia na paraolympiádu o štyri roky.

Trénoval v kotolni

„Vyrastal som na Chrenovej. So stolným tenisom som začal ako desaťročný a trénoval som s kamarátmi v kotolni,“ spomína na začiatky Staník, ktorému neskôr zamiešala karty života choroba. Počas základnej vojenskej služby prepukla u neho choroba, v dôsledku ktorej postupne prichádzal o dolné končatiny. V roku 2004 už nemal obe svoje nohy.  "Keď som bol zdravý, všetko išlo stranou a venoval som sa hlavne práci a rodine. Na šport vtedy neostávalo veľa času a na stolný tenis som vôbec ani len nepomyslel. Moje ochorenie má prinútilo posadiť sa na invalidný vozík. Vtedy ma môj spolužiak zo základnej školy Vladimír Balai oslovil, či nechcem hrať pingpong. Jeho ponuku som prijal,“ zaspomínal si Staník. Aký bol pre neho hlavný dôvod vrátiť sa späť k tomuto športu? „Bol som nezamestnaný a nemal som čo robiť. Vnímal som to ako východisko z núdze. Po mojej chorobe sa situácia zmenila. Šport mi pomáha a som nešťastný, keď nemôžem trénovať. Ak sa dá, trénujem aj štyri až päť hodín denne,“ prezrádza s iskrou v oku Staník.
 

Chce na paraolympiádu 

Po dlhej pauze začal usilovne trénovať v telocvični Základnej školy na Topoľovej ulici, odkiaľ prešiel do Seniorskeho centra na Baničovej ulici. V tomto zariadení má možnosť trénovať tri dni v týždni úplne zadarmo. Ďalšie dni chodí za tréningom na neďaleké športové gymnázium v Nitre. Pred troma rokmi začal hrať slovenskú ligu pre telesne postihnutých športovcov. „Hrám v kategórii TT-5. Ide o zaradenie podľa telesného postihu. Dvakrát som vyhral majstrovstvá Slovenska v rokoch 2010 a 2011,“ pochválil sa Staník.
 

Chýba mu tréner 

„Potrebujem sa zlepšiť, aby som upútal aj nejakého trénera, ktorý by na mňa dohliadal a pomohol mi napredovať,“ zamyslel sa Staník. Problém je však v peniazoch. Momentálne si ho nemôže dovoliť. Aké sú Staníkove športové ambície na ďalšie obdobie? „Verím, že sa zlepším a bude mi slúžiť aj zdravie. Chcel by som sa kvalifikovať do reprezentácie a časom aj na paraolympiádu,“ povedal. Peter Staník stolnému tenisu podriadil aj chod svojej rodiny, ktorá je jeho veľkou oporou. S týmto športom má veľké plány. „Chcel by som sa tomuto športu venovať na 90 percent. Uvažujem, že by som si k domu pristavil miestnosť, kde by som mohol športovať. Všetko je to podmienené financiami. Pri výške môjho invalidného dôchodku je to nemožné, a tak hľadám sponzorov,“ prezradil Staník.
 

Na vlastné náklady 

Peter konštatuje, že v meste pod Zoborom je málo telesne postihnutých (vozičkárov), teda jeho potencionálnych súperov, ktorí sa venujú stolnému tenisu. Pingpong sa hrá úplne ináč so zdravým ako s vozíčkarom. „Veľmi málo sa z nich venuje tomuto športu v Nitre. Škoda, že je tomu tak, lebo by sme sa herne mohli zlepšovať. Za súpermi musím dochádzať do Hlohovca, Žarnovice či Komjatíc, čo je dosť nákladné. Vlani, keď som vyhral vo svojej triede majstrovstvá Slovenska, bol som vecne ocenený a konečne sa časť mojich nákladov začala vyplácať,“ konštatoval športovec. 

Tvrdohlavá nátura

Tvrdohlavosť je dvojnásobnému majstrovi Slovenska vlastná a pomáha mu vyhrabať sa z každej krízy. „Som tvrdohlavá nátura. Je veľa faktorov, ktoré mi pomáhajú prekonať krízu. Otvorene poviem, že najhoršie sú zdravotné krízy. Hlavne, keď príde na mňa skepsa. Tie bežné krízy prichádzajú i odchádzajú, s tým sa viem lepšie vyrovnať.“ Cez deň trénuje, ale večer Peter už nemá takmer čo robiť, lebo ako on sám hovorí, v televízii nejde nič zaujímavé. „Čakám tak na ďalší deň, kedy sa stretnem so spoluhráčmi na tréningu. Niekedy si lezieme na nervy, ale sme medzi ľuďmi a športujeme,“ dodal Staník.

Ocenenie

Morálneho ocenenia sa Petrovi Staníkovi dostalo v synagóge koncom marca od primátora mesta Nitry Jozefa Dvonča. Čo to pre neho znamená? „Vážim si to ocenenie. Všeobecne telesne postihnutí športovci nevytŕčajú tak ako zdraví športovci. Sme na zadnej koľaji. Aspoň takýmto spôsobom, ako bolo oceňovanie športovcov, môžeme viac zviditeľniť nielen seba, ale hlavne stolný tenis. Všeobecne platí, že stolný tenis je málo zviditeľnený a chýba jeho osveta aj napriek tomu, že sú slovenskí reprezentanti úspešní v zahraničí. Chýbajú sponzori a tým aj financie,“ uzavrel v rozhovore pre Novinky Peter Staník.

„Naj“ Petra Staníka

Kniha: Základy Pingpongu

Osobnosť: Hlavne moja rodina, sú to veľké osobnosti. Športová osobnosť je tréner Anton Kutiš.

Motto: Nevzdať sa, vydržať. Ísť ďalej.

Jedlo: Nemusí ho byť veľa, nech je však chutné.

-Janka Graňáková, foto: autorka, archív Petra Staníka