Správne miesto. Správni ľudia.

Mám pocit, že toto leto bolo niečím iné.  Veľmi som túžila aspoň na krátky čas spomaliť a slúžiť niekde, niekomu ako dobrovoľník. Len tak. Ponúknuť svoj čas, schopnosti a počúvať ľudí, to čím žijú, čo ich trápi, teší a napĺňa.

Spomedzi niekoľkých možností, voľba celkom jasne padla na pomoc pri evanjelizácií na Popradskom sídlisku a na Campfeste. Wow. Úplne jasne som vnímala, že toto je miesto, kde mám byť v prvý augustový týždeň. Nepoznala som však nikoho z tímu dobrovoľníkov a ani miesta. Okrem základných informácií, som v podstate ani poriadne nevedela do čoho vlastne idem. Cítila som sa ako Mojžiš, ktorý ide skoro do neznáma. Jediné, čím som si bola istá, bol fakt, že mám dôverovať a ísť tam, kde mi Boh ukázal. Vnímala som však, že toto je čas a priestor, kde mám slúžiť.

 V prvý augustový týždeň som spolu s ďalšími troma dobrovoľníkmi slúžila s Athlets in Action mladým na Popradskom sídlisku, počas evanjelizačnej akcie miestneho spoločenstva cirkvi bratskej pod názvom Depo leto. Neskôr sme sa presunuli  s evanjelizačnými športovými „náradiami“ na Campfest do Kráľovej Lehoty. Túžim sa podeliť s vami o to, ako práve rozmer služby veľmi obohatil môj svet a vnímanie vecí. Je to vzácna skúsenosť. Pretože vždy keď vychádzame zo seba rastieme. A posúvame sa k zrelosti. Dodáva to aj nový pohľad a závan do plachiet lode nášho života.

Páčil sa mi ekumenický rozmer služby počas Depo leta na Popradskom sídlisku Juh. Živá viera, zapálenosť, odlišnosť chariziem jednotlivých cirkví a predsa majúce jedno spoločné. To čo nás spája. Viera. A to, že sme jedna veľká medzinárodná kresťanská rodina. V danom čase a mieste. V Poprade pomáhali s evanjelizáciou aj americkí misionári. Obohacujúca interakcia dvoch kultúr – americkej a slovenskej. Donald pochádza z Indianopolisu a už trinásty rok slúži na Slovensku. Jeho nezameniteľný americký akcent v konverzácií vôbec neprekážal. Fantasticky si získal mladých na sídlisku, ktorých Baseball pohltil. Výborný evanjelizačný ťah, prirodzenosť, nenútenosť a normálnosť žitia viery skrz šport.

S trojicou ďalších dobrovoľníkov sme slúžili s vodným futbalom a bolo veľmi povzbudivé a prekvapivé zároveň, že aj napriek daždivému počasiu, a vetru, ktorý vie byť pod Tatrami veľmi nepríjemný, detskám to vôbec neprekážalo. Aj v studenom počasí boli dobrovoľne a ochotne zmoknúť aj na hráčskej ploche. Navyše tie originálne názvy jednotlivých tímov sa prehliadnuť jednoducho nedali. Nezabudnuteľný finálový súboj dvoch tímov mal prívlastok rohlíkový. Suché versuz tvrdé rožky.

Očarujúce prostredie Kráľovej lehoty a priam rodinná campová pohoda už 11. ročníka Campfestu si ma získala. Vzácny čas, obohatený rozhovormi, zdieľaniami a prehĺbenie ekumenického rozmeru bol veľmi potrebný. Bolo fine, že pomer služby a voľného času bol vo vzácnej rovnováhe. Bol priestor na vypočutie prednášky, koncertu, či byť sám so sebou v modlitbovom stane.

Cez tento čas, som pochopila a precítila viac vecí. Keď investujeme lásku, robíme veci srdcom, pocítime naplnenie. To skutočné a nezištné naplnenie. Láska dokáže meniť nielen naše srdce, ale i srdcia iných. Pravá láska nie je sebecká, nekladie podmienky. Je nezištná, opravdivá. Taká, ktorá má moc meniť srdcia ľudí. Aj nás samotných. Láska, ktorá je zvnútornená i viditeľná navonok.

Je to zaujímavé, ale práve  v pomoci druhým zabúdame na seba, vlastný egoizmus.
Vychádzaním zo seba rastieme a posúvame sa k zrelosti. Chce to  vzdať sa vlastného pohodlia a ísť do neznáma. Vykročiť z loďky svojich istôt ,  zázemia a kráčať v ústrety niečomu, čo nepoznáme. Som vďačná za ten čas služby a dobrovoľníctva. Viac rozšíril moje srdce v prijímaní a milovaní. Správne miesto, správni ľudia.

/granka/