Stratili sme ideály...?!?

Sme mladý,  plný ideálov a dokážeme sa "zapáliť" pre najrôznejšie veci..., pre správnu vec a vďaka svojej  horlivosti, dokážeme urobiť v spoločnosti veľké veci a pohnúť to dopredu.

 Nesúhlasím s názorom, že keď prídeme do praxe "všednosti" života z nás opadnú všetky ideály, pretože každodenný život to jednoducho zašliape. A vôbec firemná kultúra ak to takto možno vôbec nazvať v redakcii novín, Tv či v rádiu má svoje "klasické" tradičné , rokmi overené chápanie , vnímanie života vecí okolo nás a voči tomu novému sa prirodzene stavia trošku odmietavo.

Čo však robiť v prípade, ak čerstvý absolvent žurnalistiky plný takýchto ideálov /ak teda o väčšinu ešte neprišiel pri štátniciach/ sa dostane do redakcie veľmi lukratívneho, divácky zaujímavého média. Čo viac si mohol želať? Práca po ktorej vždy túžil a k tomu ešte v takej zvučnej redakcii. No narazí na problém. Po tom čo zloží ružové okuliare zistí, že ľudia vôkol neho, šéf nezdieľa rovnaké názor, pohľad na život.. Ktorý pod maskou dovoleniek, zaujímavého finančného ohodnotenia kariérneho rastu tlačí na milého kolegu, aby písal, hovoril o veciach"trošku" skreslene. Čo robiť? Tu sa dostáva na križovatku a kladie si otázku - ako ďalej. Písať, hovoriť o tom, čo chcú odo mňa aj napriek tomu, že pôjdem proti vlastnému svedomiu, presvedčeniu a budem finančné zabezpečený a budem žiť pohodlný život? No je to takto správne? Je to dobré?

Ak mám hovoriť za seba - moja odpoveď je jednoduchá. Síce som ešte len na začiatku - ešte taký "novinár v zácviku" a takmer žiadne skúsenosti, jedno však viem už teraz. a dokážem si to obhájiť kedykoľvek. Nikdy by som nešla proti vlastnému svedomiu a presvedčeniu ani za tú cenu, žeby som prišla o miesto v "lukratívnom" médiu. Nechcem v svojom živote stavať na materiálnych statkoch. Tie sú pominuteľné. Práve naopak , chcem stavať na trvácnejších hodnotách, ktoré nie sú tak pominuteľné a labilné ako hmotné statky. Ostanú skutky . Uznávam, že sú v mojom okolí ľudia, ktorý majú iný názor . Vážim si ich , skláňam svoj klobúk, ale ja sa držím svojich zásad. Prioritami ostane vždy pravda a dobro. Možno si poviete, že sú to dve veci stratené v dnešnej dobe ako ihly v kope sena, ale je to možno len zdanie. Možno stačí ak každý prispeje svojou troškou.

Je náročné a ťažké zároveň v spleti názorov, hodnôt s ktorými prichádza dnešná doba nedať sa strhnúť s davom. Ale práve naopak ostať sám sebou. Pretože ak toto stratíme - vlastnú originalitu, schopnosť ostať sám sebou môžeme to celé "zabaliť". A na záver ešte jedna vec. Mať pohľad upriamený vždy dopredu a nebáť sa ísť proti prúdu. Pretože ak som už raz položila ruku na pluh - neotáčam sa späť, ale s nádejou pozerám dopredu aj keď príde ťažko. Byť človekom nádeje . Odvážne kráčať d predu aj cez predsudky ostatných, a teda i proti väčšine. Pretože pocit, že som si zachovala svoju vlastnú tvár a možno v noci pokojný spánok stojí za to.

...Skús ponúknuť bohatstvo svojho sveta. Dovoľ možno aj iným aby tak trochu nahliadli do toho Tvojho sveta.

Neboj sa byť otvorený. Pretože ak dokážeš vyjsť zo seba, postupne sa staneš viac vnímajúcim na potreby ľudí, ktorí sú vôkol teba. dokážeš viac vnímať srdcom. Vnútorným pohľadom. Nič nestratíš, ba práve naopak získaš. Lebo ako radosť rozdávaním rastie, tak bude rásť aj dobrý pocit z toho, že si dnes urobil niekoho šťastným a obohatil niečí život, možno už len svojou prítomnosťou.

Nehraj svoj život. Ži ho. Tu a teraz . na tomto mieste, s tým čo máš, s tým aký si, pretože, takého Ťa chcel mať On.

Neplánuj si veci. Neži v sne. Nehraj sa na toho, kým v skutočnočnosti nie si. Nekopíruj niečí život, správanie, pretože sa Ti to takto páči a pritom vlastnú originalitu odsúvaš na druhú koľaj. Nezabúdaj, že ty si originálom a Tvoj život je jedinečný, neopakovateľný.

Neplytvaj schopnosťami, danosťami, ktoré Ti dal Boh. Nebuď ako neužitočný sluha, ktorý svoj talent zakopal, namiesto toho, aby ho zveľaďoval. Využi schopnosti, danosti , talenty aj v prospech druhých. Aby poslúžili, mali z toho osoch iný.

Zachovaj si vlastnú tvár, buď prirodzeným. Na nikoho a na nič sa nehraj. Zlož masku dnešného uponáhľaného sveta, ktorý nás stále niekde ženie. Je to tato správne? .. Nedá sa predsa ísť stále takto na plný plyn. Prehoď svoju prevodovku života na jednotku, uber z plynu a spomaľ.