Vidieť srdcom...

Niekedy sa pristihneme, že aj uprostred ľudí sa cítime sami. Prečo je tomu tak? Žeby strata záujmu jeden o druhého? Radšej dáme prednosť budovaniu materiálnych statkov, ako budovaniu osobných vnútorných potrieb a záujmu našich blížnych..

...potrebujeme mnoho síl, aby sme sa necítili sami, ale stačí tak málo, aby sa stratila osamelosť druhých...

Či si to už uvedomujeme, alebo nie, jedna vec je však istá. Nedokážeme existovať sami. Potrebujeme sa navzájom. Potrebujeme jeden druhého, k vlastnej existencii. Tak ako môžeme obohatiť niečí život. Tak môže obohatiť niekto ten náš už len svojou inakosťou, originalitou. Pretože každý z nás je jedinečný a originálny. 

Nikto na svete nemá taký úsmev ako ty, zvláštnu zbierku schopností, pohľad na svet - ako práve Ty. Takého/takú Ťa chcel mať Boh a chce aby si svojou originalitou bol obohatením sveta, miesta tam kde žiješ. V práci, škole, rodine, farnosti.

Prečo sebecky ukrývať svoje talenty pred svetom, ako v podobenstve o neužitočnom sluhovi, ktorý bol lenivý pracovať na sebe, zveľaďovať to čo mu bolo dané v prospech iných, seba a radšej svoj talent, potenciál zakopal do zeme. Nepriniesol tak žiadnu úrodu. A nie sme niekedy aj my na tom rovnako? Nepodobáme sa tak trochu aj my na neužitočného sluhu z podobenstva?

Ľudský život je úžasne krátky a prekĺzne nám pomedzi prsty, že sa ani nenazdáme. Istý herec z filmu Afroregge to vystihol veľmi jasne, hovorí: „Každý deň nášho života by mal byť výnimočný.“ Je to naozaj pravda. Pretože náš život sa nám nevráti a to ani sekunda z neho.

Od Boha sme dostali talenty, dary. Nedovoľme im zakrpatieť. Rozvíjajme ich v službe, prospech druhých. Či už v škole, v práci alebo vo farskom spoločenstve. Neponechávať si ho sebecky pre seba, ale naopak v prospech druhých. Nech slúžia a sú obohatením pre iných. Nebojme sa, že budeme ochudobnení ak niečo zo seba vydáme. Práve naopak. Môže to byť pre nás len obohatením a pocítime väčšie naplnenie. Pretože aj len „obyčajná“ radosť - rozdávaním rastie.

Skúsme byť vnímavými a citlivejšími na potreby ľudí vôkol nás. Byť viac otvorený ako po iné dni.

Viac dávať, nielen hmotných, no predovšetkým duchovných vecí.