Vnútorná sloboda

 Pred časom som v istom týždenníku čítala zaujímavý rozhovor s popredným slovenským režisérom, filmárom a cestovateľom - Pavlom Barabášom. Precestoval množstvo krajín a natočil stovky filmov. Pútavé scenáre a zaujímavé filmy sa zrodili nielen vďaka inšpiratívnu prostrediu, ale i ako sám hovorí- z osobnej slobody. „Musíme sa naučiť byť slobodní v našej hlave, lebo sme uväznení vlastnými myšlienkami. Rôznymi vedomými i podvedomými prúdmi, zákazmi, zákonmi predsudkami.“ Je zaujímavý aj fakt, že tým, že vôbec žijeme nemôžeme byť bezbreho slobodní. Musíme predsa platiť dane, dodržiavať zákony, zarábať peniaze na to, aby sme vôbec prežili. Jednoducho dodržiavať pravidlá. Pretože nielen sloboda potrebuje mať isté pravidlá. O čom však je duchovná sloboda?

Keď je človek slobodný duchovne, dokáže aj celkovo iným spôsobom prijať svet. Objaviť skutočnosť, že aj za tých najnepriaznivejších vonkajších okolností máme vo svojom vnútri priestor slobody, ktorý nám nemôže vziať nikto. Prečo? Je to jednoduché. Lebo tým prameňom a zárukou tejto slobody je Boh. Jacques Philippe to vo svojej knihe o vnútornej slobode vystihol veľmi jasne. Medzi iným píše, že ak toto neobjavíme, budeme mať v živote vždy pocit neslobody a nikdy neokúsime šťastie. A naopak, ak sme dokázali v sebe rozvinúť vnútorný priestor slobody, zaiste nemálo vecí nám bude spôsobovať utrpenie, ale nič nás nebude môcť skutočne utláčať ani udúšať.