Ako to celé vlastne začalo? /1/

  Krajina pod južným krížom

Klokany a rozľahlé červenozeme, krajina tisícich tvárí a zároveň najmenší kontinent na svete. Austrália. Posledný objavený svetadiel, ktorý pôvodní obyvatelia, Aborigénci, začali osídľovať pred 230 rokmi.

Dva v jednom. Kontinent i krajina neobmedzených možností, ktorá je dosiaľ celá neprebádaná. Má v sebe divokosť a slobodu bushe, krásu modernej architektúry, kozmopolitnosť a priateľskosť veľkomiest. Najmenší kontinent, izolovaný od ostatného sveta. Až na opačnom konci zeme, od Slovenska vzdialený tisícky kilometrov.

S myšlienkou vycestovať do Austrálie sa už asi rok pohrávala i naša dvanásťčlenná partia spolu s univerzitnými kaplánmi z Pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Lákala nás nielen krajina, ale predovšetkým fakt, že v polovici júla sa mala stať dejiskom už 23. ročníka Svetového stretnutia mladých. Ide o stretnutia mladých veriacich z celého sveta. Cieľom je zažiť spoločenstvo v rôznorodosti Cirkvi na celej zemi. Každé tri roky sa konajú v rôznych častiach sveta. Po Kolíne prevzalo usporiadateľskú štafetu hrdé austrálske Sydney.

Ideme do toho

Kde však vziať  takmer sto tisíc na letenku a odísť na viac ako mesiac až na sám kraj zeme? Predstava  zdvihnúť kotvy z rodnej slovenskej hrudy a letieť ponad oceán tisícky kilometrov na opačný koniec zeme sa zdala nedosiahnuteľná. Ale čo je Bohu nemožné? O svojich sa stará a tým, ktorí mu veria, sýti najlepšou pšenicou. Aj o tom hovorí jeden žalm.  A kde je túžba tam sú i prostriedky. Hovorí sa, že aj tie najkomplikovanejšie veci sú vo svojej podstate jednoduché.

Jasná vízia

Ísť na Svetové stretnutie mladých do Austrálie. Náklady na cestu ďaleko presahovali možnosti viacerých z nás, predsa túžba bola silnejšia. Napísali sme niekoľko projektov v trojakej jazykovej mutácii a oslovili sme desiatky firiem, podnikateľov, organizácií. Nebolo to vždy jednoduché a výsledok sa neobjavil okamžite. Nevzdávali sme sa.

Recieve to power

V čase príprav na cestu som sa trochu prehrabávala dennou austrálskou tlačou. Krajina už žila svetovými dňami. Melbournský Denník Herald Sun konštatoval, že „mnohí Austrálčania- agnostici, ateisti, kresťania aj príslušníci iných náboženstiev očakávajú, že Svetové dni mládeže budú nielen väčšie ako Olympijské hry v roku 2000, pokiaľ ide o počet účastníkov, ale prinesú i neodolateľnú zmes mladej energie, inšpiratívnych hodnôt a starobylých tradícií." Iný denník v Sydney píše, že mesto žije v nádeji v historickej a náboženskej skúsenosti, ktorá dokáže meniť životy ľudí.  Aj to nás stále viac utvrdzovalo v našom presvedčení putovať do tejto krajiny , a tak priniesť vlastné svedectvo.