"Stal som sa novinárom, aby som sa priblížil k srdcu celého sveta" Henry R. Luce
Chuť austrálskeho vidieka
29.08.2009 22:31Necelé dva dni pred odletom späť na rodnú slovenskú hrudu, sme sa namiesto horúčkovitých nákupov austrálskych presentov pre najdrahších, ocitli znovu na cestách.
Po spontánnom nápade našej drahej krajanky, sme 29. júla, skoro ráno, ešte za tmy vyrážali z Lidcombu ďaleko od ruchu štvormiliónového Sydney. V dvoch prenajatých dvanásťmiestnych autách sme trochu ospalí, ale s pocitom zvedavosti a neznáma smerovali na pravú austrálsku farmu so všetkým, čo k tomu patrí.
Nebyť možno veľmi obetavej a srdečnej pani Rozálie Kopečnej, ktorá žije v Austrálií už niekoľko desiatok rokov, v česko-slovenskej komunite v časti Lidcombe, nespoznáme ďalšiu tvár tak rozmanitej krajiny pod južným krížom.
Volali sme ju anjel. Napriek pokročilému veku veľmi energické a rozhľadené žieňa. Objavila sa nebadane. Bez nároku na nejakú odmenu, nezištne nám ukázala zákutia Sydney, neúnavne hovorila o živote našich krajanov, ktorí tu prišli s nádejou na lepší život, inakší, aký mali na Slovensku a v Česku.
Do Austrálie emigrovala kvôli politickým dôvodom v tridsiatych rokoch. Medzitým ovdovela a ostala sama s dvoma synmi. Obaja sú už dnes šťastne ženatí a majú vlastné rodiny. Najstarší syn Rudolf si založil vlastnú farmu sto kilometrov od Canberry. Na moje veľké prekvapenie, nástojila na tom, aby sme navštívili jej syna s rodinou na ich farme.
Nedali sme sa dlho prehovárať, veď ponuka bola viac ako lákavá. Stráviť pár dní v lone prírody, na pravej austrálskej farme... veď o tom som vždy snívala. A tak dôverne som to poznala z filmov.
Zo snivého ranného šera ma prebralo miestne rezké country z rádia. Toto nie je sen, ale realita. Nasledujúce dni skutočne strávime na farme. Tej naozajstnej. S ovečkami, kravami. Kde sa občas mihnú i klokany a kengury s mladými vo vačku.
Konečne sme sa vymotali zo spleti uličiek Sydney a smerovali von z mesta ešte pred ranným traffic, ktorý je okolo pol deviatej neúprosný. Obratne sme sa vyhli zápcham kolón vodičov áut, smerujúcich do práce. Obdivovala som Jankove majstrovské vodičské schopnosti. Jazdiť na ľavú stranu je predsa len trochu náročnejšie.
Trochu mi dalo zabrať, keď na mieste spolujazdca som mala syndróm z opačnej strany jazdenia. Skutočne je to len otázka cviku. Je zaujímavé, že v Austrálií je i čas, kým možno získať vodičák podstatne dlhší o takmer rok.
—————