"Stal som sa novinárom, aby som sa priblížil k srdcu celého sveta" Henry R. Luce


Katolícky žurnalista ako partner, sprievodca a spoločník

18.04.2011 21:34



Katolícky žurnalista ako partner, sprievodca a spoločník, je názov tejto predkladanej diplomovej práce. Cieľom práce bol pokus o priblíženie povolania novinára s prívlastkom katolíckeho v širšom kontexte jeho pôsobnosti, životného štýlu, práce v teréne i v redakcii, kde zohráva dôležitú rolu dôležitosť a opodstatnenosť poslania a služby katolíckeho novinára pre spoločnosť.

 

V diplomovej práci sme sa pokúsili o priblíženie osobnosti, povolania novinára najskôr v kontexte poslania médií a očakávaniami konzumentov, poukazujúc na víziu a poslanie médií. Ďalej sme skúmali ako očakávania konzumentov ovplyvňujú
zameranie a profesionalitu médií v kontexte novodobého úpadku žurnalistiky. V druhej kapitole sme hľadali odpoveď na otázky kto je novinár aký by mal byť. Súčasťou tejto kapitoly bol aj prieskum na tému, či je žurnalistika viac o tvorivosti alebo o remesle. Oslovili sme novinárov katolíckych i sekulárnych médií a z nášho prieskumu nám vyplynul zaujímavý podnet, námet hodný hlbšej analýzy. Nakoľko je kreativita alternatíva novinára? Nakoľko je novinár tvorivý, výkonný pracovník svojho média?

Ďalej sme v tejto časti skúmali komparáciu odlišnosti sekulárneho a katolíckeho novinára. Domnievame sa, že gro tvorby a prístupu k spracovaniu tém u katolíckeho novinára je jeho viera, a teda katolícky novinár sa opiera o pravdy viery, ktoré sú nemenné. Neveriaci novinár sa naopak opiera o relatívne pravdy, ktoré vyznáva väčšina spoločnosti. Akýmisi všeobecne platnými princípmi by mali byť etické princípy tvorby, čiže otázka etiky a profesionality a to aj u veriaceho novinára je nemenej dôležitou otázkou. Prikláňame sa k názoru šéfredaktorky rodinného periodika Família, Alžbety Mrákovej, ktorá na margo odlišností medzi veriacim a neveriacim novinárom v rozhovore s autorkou predkladanej diplomovej práce povedala: „Ak je novinár profesionál, v jeho prístupe k spracovaniu témy by nemal zaznieť osobný postoj, ale profesionálna erudovanosť. Veriaci novinár tiež nesmie podsúvať svoje postoje, v opačnom prípade je to manipulácia a skresľovanie, myslí sa tým spravodajstvo. Pri reflexiách a komentároch, najmä na náboženské témy, je prirodzené, že veriaci žurnalista sa nebude správať ako neveriaci a naopak. Tam je osobný postoj priam žiadúci.“1

Ďalej bol predmetom nášho skúmania Katolícky novinár v interakcii so sekulárnym prostredím. Na základe nášho prieskumu nám vyplynula skutočnosť „prorockej“ úlohy katolíckeho žurnalistu. Je potrebná autentickosť prežívania viery ako niečoho prirodzeného. A tiež fakt, že takouto „prorockou“ úlohou katolíckeho žurnalistu je motivovať, inšpirovať, ponúkať recipientom pravdivé informácie, hodnoty.

Predmetom ďalšieho skúmania bola kríza hodnôt v spoločnosti a miesto katolíckeho novinára v nej. Domnievame sa, že je potrebný opätovný návrat k človeku ako hlavnému novinárskeho záujmu, k jeho problémom, radostiam i starostiam, k dobrám. To je cesta, po ktorej by mal kráčať katolícky novinár v čase, kedy je evidentná kríza hodnôt. On sám
by mal byť nositeľom hodnôt, nádeje a popritom by mal neustále pracovať na svojom seba zdokonaľovaní.

Súčasťou tejto práce bolo zmapovanie aj tzv. backgroundu, čiže pozadia katolíckych novinárov, teda prvkov, ktoré vplývajú na ich prácu – profesionalita novinárov, financovanie katolíckych médií, starostlivosť o novinárov zo strany Cirkvi, novinárske organizácie. Súčasťou tejto kapitoly bol aj výskum, ktorého sa zúčastnilo 140 respondentov vo veku od 25-60 rokov.

Z výsledkov nášho výskumu v rámci prvej kategórie – tlače, vyplynula zaujímavá skutočnosť. Je zaujímavé, že v súvislosti s otázkou, ktoré z uvedených periodík aktívne čítate, sme zaznamenali v niektorých prípadoch dosť markantný pokles čitateľov. Dôkazom tohto tvrdenia je týždenník Katolícke noviny, ktorý síce pozná, registruje a spája si ich s katolíckymi médiami slušných takmer 87 %, avšak už aktívne číta len 38,57 % respondentov, čo predstavuje 54 osôb, ktorých vekový priemer je 32 rokov. Tento týždenník naopak uprednostňujú staršie vekové kategórie respondentov. Tu sa otvára priestor pre hlbšie skúmanie a ďalší výskum prečo je tomu tak. Bolo by zaujímavé porovnať Katolícke noviny s českým Katolíckym týdenníkom. Konkrétne máme na mysli výber tém, spracovanie a pod. Téma takéhoto prieskumu by si nepochybne žiadala väčší priestor a hlbšie skúmanie na inom mieste, kde by tomu bol venovaný väčší priestor, nakoľko rozsah tejto diplomovej práce to takémuto výskumu neumožňuje.

Z už spomínaného výskumu nám zjavne vyplynulo, že čoraz viac sa ukazuje potreba vzniku mienkotvorného periodika, ktoré by dokázalo osloviť práve vekovú kategóriu čitateľov v produktívnom veku. So vznikom takéhoto periodika súhlasí takmer 46 % opýtaných. Domnievame sa však, že je potrebná aj v tomto prípade nielen dostatočná osveta a propagácia, ale predovšetkým kvalita a oslovujúci obsah. Viac ako polovica (60,71%) respondentov vníma obsahové zameranie katolíckych
médií, teda výber tém, spracovanie, aktuálnosť tém a pod. ako priemerné a v dotazníkoch respondenti ich úroveň ohodnotili hodnotením „dobre“. Je zjavné, že oslovení respondenti v rámci nášho výskumu dávajú dôveru katolíckym médiám v zmysle pravdivého informovania bez prvkov bulvárnosti, avšak je evidentné, že chýba prvok aktuálnosti a väčšej pružnosti v informovaní. Katolícke média by možno nemuseli byť zamerané čisto len duchovne, ale mohli by obsahovať aj širší záber spoločenského diania, nielen cirkevného.

Ako vyplynulo z výskumu, s pozitívnym ohlasom sa stretol portál www.postoy.sk. Redaktori sú schopní spracovať aktuálne a závažné témy, ktoré hýbu spoločnosťou. V otázke fungovania katolíckych médií na Slovensku je len polovica opýtaných spokojná. Skúmali sme, aké sú teda dôvody, pre ktoré polovica respondentov nie je spokojná s fungovaním katolíckych médií. Medzi časté odpovede najviac v našom výskume rezonovali tie, ktoré volajú po vyššej profesionalite nielen médií, ale aj samotných novinárov, aktuálnosti spracovaných tém, viac stanovísk Cirkvi, väčšiu pružnosť a veľmi často odznela požiadavka respondentov aj v otázke výraznejšej profilácie týchto médií a ich pracovníkov. V rámci nášho výskumu sme sa v dotazníkoch, zaujímali aj o názor respondentov na formálne hľadisko kvality katolíckych médií. Mali sme konkrétne na zreteli ohodnotenie katolíckych médií z pohľadu ich grafickej a formálnej stránky. Úplnú spokojnosť s formálnou stránkou katolíckych médií vyjadrilo len 30% opýtaných. Necelá polovica opýtaných ohodnotila formálne hľadisko katolíckych médií ako „dobre“ a za možnosť slabé až nepostačujúce označilo 13% opýtaných. Azda najviac pranierovanými oblasťami v rámci tejto časti nášho výskumu uvádzali respondenti poväčšine slabú grafickú úroveň, nekvalitné obrazy a fotky a napokon aj celkový vizuál média. Väčšina oslovených s poľutovaním konštatuje, že v slovenských katolíckych médiách chýba akási celková sviežosť. Okrem toho veľmi často rezonovala aj slabá dostupnosť u printových periodík a i v rámci všetkých katolíckych médií na Slovensku respondenti najviac azda apelovali na ich väčšiu propagáciu.

V otázke profesionality katolíckych novinárov na základe nášho výskumu je zrejmé, že i tento prvok vo „výbave“ katolíckeho novinára zaostáva. Ako ukázal náš prieskum, profesionálnu úroveň katolíckych novinárov na Slovensku ohodnotilo najviac respondentov ako „dobre“. Prečo je tomu tak, čo chýba katolíckym novinárom, ako zlepšiť ich profesionalitu a podobné aspekty by mohli byť predmetom ďalšieho samostatného výskumu a hlbšieho skúmania. Okrem toho je to tiež aj podnet k vlastnej sebareflexii katolíckych novinárov k tomu, ako byť kvalitnejší, lepší, profesionálnejší a tým aj prispieť k lepšej profesionalite a imidžu katolíckeho média pre ktoré pracuje. To, nakoľko sa darí tieto aspekty napĺňať katolíckym novinárom môže byť predmetom ďalšieho výskumu a námetom do diskusie. Faktom je, že vo všeobecnosti i sekulárna verejnosť vníma profesionalitu katolíckych novinárov za poslabší článok. Nemalým problémom, s ktorým zápasia katolícke médiá na Slovensku je popri znižujúcom sa záujme verejnosti aj otázka financií. Pre naplnenie úlohy katolíckych médií je kľúčová neziskovosť, čím sa zásadne odlišujú od komerčných sekulárnych médií. Ako ukázal náš výskum, možnosti financovania a podpory katolíckych médií pozná takmer 40 % respondentov. Ten istý počet tieto médiá aj finančne podporuje. No je evidentné, že počet podporovateľov katolíckych médií je pomerne nízky. Jednou z možností finančnej podpory katolíckych médií je aj tzv. Mediálna zbierka, ktorú využíva na tieto účely len 23 % oslovených respondentov. , 34 % podporuje len občas, naopak vôbec nepodporuje katolícke médiá 24 % z nich.

Napokon, v predkladanej diplomovej práci sme sa zaoberali aj otázkou starostlivosti o novinárov zo strany Cirkvi, ktorá je zakotvená v Pastoračnej inštrukcii k dekrétu II. Vatikánskeho koncilu o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio – Spoločenstvo a rozvoj. Článok 104 hovorí o tom, že „cirkev má katolíkov aktívne činných v oblasti spoločenskej komunikácie obklopovať zvláštnou duchovnou starostlivosťou zodpovedajúcou vážnosti ich úlohy a ťarche povinnosti, ktoré vykonávajú.“

Otvorenou otázkou tu však ostáva, nakoľko je takáto starostlivosť o novinárov reálnou v praxi? Konkrétne v podmienkach katolíckych médií na Slovensku, pociťujú, vyhľadávajú, vedia o tejto duchovnej podpore zo strany Cirkvi samotní vykonávatelia novinárskeho povolania, čiže novinári? Ak áno, čoho je dôsledkom, že je evidentný odliv katolíckych novinárov z katolíckych médií? Kde môžeme hľadať dôvody, príčiny? Nie je azda jeden z dôvodov okrem zaiste mnohých aspektov dôvod aj v nedostatočnej pozornosti, starostlivosti kňazov o novinárov? Domnievame sa, že by bolo vhodné aj preskúmať aké zázemie majú katolícki novinári v novinárskych organizáciách, je dostatočné? Čo ešte chýba v tejto oblasti a priamej starostlivosti o novinárov, aby efektívnejšie vykonávali svoje poslanie pre túto spoločnosť a boli tými skutočnými poslami nádeje a hľadačmi pravdy s prívlastkami veriaci a profesionálni? Nuž, zaiste, táto načrtnutá téma by si žiadala komplexnejšie skúmanie a hlbšiu analýzu.

Je zjavné, že téma predkladanej diplomovej práce vytvára dostatočný priestor na ďalšie skúmanie už vyššie načrtnutých tém. Avšak primárnym cieľom tejto práce bol pokus o priblíženie povolania novinára s prívlastkom katolíckeho v širšom kontexte jeho pôsobnosti, životného štýlu, práce v teréne i v redakcii, kde zohráva podstatnú rolu dôležitosť a
opodstatnenosť poslania a služby katolíckeho novinára pre spoločnosť. Veríme, že práca, výsledky výskumu prinesú nielen obohatenie tejto oblasti, ale i viac svetla do problematiky katolíckeho novinára, jeho poslaniu a misie v spoločnosti.

 

zdroje:

1

MRÁKOVÁ, A.: Komparácia osobností veriaceho a neveriaceho novinára. Osobná e-mailová komunikácia
(14.2.2010),e-mail: jgranakova@gmail.com.

—————

Späť