Lurdy: Miesto nádeje

Z rušného Paríža naša 957km cesta viedla na juh Francúzka, posvätného miesta Baskov, do hlavného mesta chorých. Jedno z vrcholných miest našej púte.  Lurdy. Žiaden zhon, ale pokoj a ticho, ktorý tak smädne nasáva duša. Nie zázrak, ale viera.

Požehnané pútnické miesto nádeje. Mimoriadne miesto Božej milosti s viac ako 7000 fyzickými uzdraveniami. Len 67 z nich cirkev uznala ako zázračné. 

Miesto , kde sa dotklo nebo zeme

Jeho atmosféru cítiť. Je až neskutočne hmatateľná. Pocit slobody srdca a radosti. Napriek tomu, že je tu množstvo ľudí, pôsobí to organizovane. Na priestrannom námestí, ktoré tvorí akúsi vstupnú bránu, stojí bazilika postavená nad jaskyňou zjavenia, akoby chcela objať všetkých prichádzajúcich pútnikov. Po pár krokoch sa ocitáme na priestranstve jaskyne. Možno na prvý skeptický pohľad je to len „obyčajná“ žula. A predsa je tam cítiť niečo zvláštne. Dlhý zástup ľudí  trpezlivo čaká na to, aby sa moholi dotknúť vo viere miesta, kde sa nebo stretlo so zemou. Množstvo ľudí stojac v zástupe  sa svojimi rukami, ružencami dotýka týchto posvätných miest s úctou a bázňou.  S dôverou predkladajúc svoje prosby a túžby sŕdc. Jedenásteho februára 1858 sa 14. ročnej Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni zjavila Panna Mária. Pri jednom zo 17. zjavení sa  štrnásťročnej Bernadete predstavila ako Nepoškvrnené počatie. Po dlhom skúmaní napokon cirkev tieto zjavenia uznala a potvrdila. Pápež Lev VIII. určil 11. február ako spomienkový deň zjavenia roku 1891 a Pius X. ho roku 1907 rozšíril na celú Cirkev.Ročne toto mesto na úpätí Pyrenejí navštívi 4,5 milióna ľudí. Sú medzi nimi chorí i zdraví, zvedavci i jednoduchí ľudia z celého sveta. Niektorí z nich dobrovoľne do prevádzajú  telesne postihnutých na vozíčkoch. V ich očiach je zreteľne čitateľná nádej vo viere. Denne je ich pri prameni, z ktorého počas zjavenia vytryskla voda v priemere za celý rok viac ako dva milióny. Aj utrpenie má svoj zmysel. Tak ako aj radosť. Ak prijmeme obe rastieme.  

Per Marie a Jesus – skrze Máriu k Ježišovi

Žiadny zhon, naháňanie. Ale pokoj, ticho, ktorý tak smädne potrebuje a nasáva duša. Nie zázrak, ale viera. Dostaneme len toľko, do akej miery sa otvoríme. Aký postoj zaujme naše srdce. Denne sa stávame svedkami ľudskej bolesti. Fyzickej i psychickej. Stávame sa chorými na duši aj preto, že strácame z dohľadu Boží liek, v uzdravujúcom materinskom objatí, ktoré  nám Mária ponúka ako súcitná matka svojmu dieťaťu. O to zvlášť na posvätných miestach. Ako aj  tu.  Pri uzdravení chorých, sa Mária i v Lurdoch prejavila a stále prejavuje ako tá, ktorá sprostredkúva dar zdravia, či už telesného alebo duchovného. Lurdy v našich predstavách si asi oveľa častejšie spájame s množstvom fyzicky ťažko chorých ľudí, ktorí sa s nádejou v srdci a za pomoci svojich ošetrovateľov pomaly približujú k miestu zjavenia. Oveľa menej však asi myslíme na iný druh choroby, s ktorou prichádzajú duše bez radosti, nádeje či chuti do života, bez viery v Boha i v človeka, duše zaťažené azda ťažkými hriechmi. Okolnosti, ktoré ich sem priviedli, môžu byť navonok najrozličnejšieho druhu. A predsa majú jeden hlavný a základný motív. Nepochopiteľnú Božiu lásku, ktorá ich predchádza svojimi milosťami a chce ich uzdraviť, aby mohli žiť aj napriek svojim krížom v slobode a radosti Božích detí.  

Čo ich tu privádza?

Dôvody sú rôzne. Shauby zo Srí Lanky neprichádza do Lúrd sama, ale s celou svojou rodinou. Na otázku, prečo čo ju sem privádza pohotovo odpovedala. „Prišla som sem hľadať odpovede na moje otázky. Hľadieť v tichosti a v modlitbe na milostivú tvár matky. Hľadať svoju cestu. 24 ročný John z Anglicka presvedčivo odpovedá: „Hoci som žiadny zázrak na vlastné oči nevidel, vo svojom vnútri som zažil zmenu. A zbohatol som na skúsenosti.“

Každý večer sa v Lurdoch okolo námestia koná sviečkový sprievod. /Mimochodom pod ním , sa nachádza aj podzemná bazilika Pia X./ Výnimkou nebol ani večer, keď sme prišli na toto posvätné miesto aj my. Zaradili sme sa k stotisícovému zástupu pútnikov z celého sveta. V modlitbe svätého ruženca sa posledných päť Zdravasov pred modlievali i naši krajania zo Slovenska. Neďaleko od hlavnej baziliky, ktorej areál z diaľky pripomínal námestie sv. Petra v Ríme sa nachádza zaujímavá krížová cesta s postavami nadživotnej veľkosti. Je to veľmi príjemné miesto uprostred lesov. Oáza ticha a pokoja. Podobným miestom je aj park za riekou Gave de Pau v tôni stromov. Ideálne pre čas siesty našej výpravy.