Naprieč Európou za dva týždne

„Čakala som, že prídeš po tých dvoch týždňoch unavená, ale veď ty pôsobíš tak pokojne a vyrovnane..“ Už vo dverách ma takto privítala priateľka. Môj veľavravný úsmev, nápadne pripominajúci ten americký, hovoril za všetko. A zachce sa mi povedať veni, vidi, vici. 

Zo sandálov zotieram nánosy cestovateľského prachu z ciest po juhozápadnej Európe .A sú veru poriadne zaprášené. Veď prejsť takmer osem tisíc kilometrov , za dva týždne je celkom dobrá fuška.

Zanechať  kúsok slovenskej stopy v Nemecku, Francúzku, Portugalsku, ale i v temperamentnom Španielsku a Taliansku.Veď navštíviť také množstvo nádherných miest s bohatou históriou, v tak krátkom časovom horizonte je niečo neskutočné. Spočiatku možno uletený nápad, no neskôr skutočne pretavené do reality. Nuž a v prvý septembrový deň, o deviatej hodine rannej sa spred rektorátu Katolíckej univerzity vydal na svoju dvojtýždňovú púť žilinský autobus SAD s posádkou takmer 40tich pasažierov z celého Slovenska na poznávací zájazd po juhozápadnej Európe.

Len čo sme prekročili rakúske hranice, svoju náruč otvárali majestátne Alpy. Počas prvej prestávky sme si v Ablagerungu zapózovali pred objektívom na prvej spoločnej fotke. Nabrali sme kurz Mníchov, ktorý bol prvou zastávkou našej expedície na čele so skúseným cestovateľom a sprievodcom v jednej osobe, mojim dobrým priateľom p. Štefanom Halienkom.

Nemecko

Hrdý národ s bohatou históriou

Na jeho pôdu sme vstúpili presne v deň vypuknutia druhej svetovej vojny. Akoby paradoxom toho, je fakt, že práve v tejto krajine má svoje korene súčasný pápež Benedikt XVI.

Nemci sú veľmi hrdí na svoju kultúru i históriu. Majú v sebe to, čo nám Slovákom trochu chýba. Hrdé nemecké povedomie a vypestovanú hrdosť na svoje korene. Rodnú hrudu.

Mníchov

Mníchov založili benediktínsky mnísi už v 8. storočí. Veď aj preto je mesto známe ako "Zuden Mónchen" . Teda u Mníchov.

Do mesta sme dorazili vo večerných hodinách. A nočnému Mníchovu sa odoláva len ťažko. Väčšina z nás rýchlosťou svetla zhodila batohy, dali sme si ľahšiu večeru. A poďho rovno do centra mesta. Veď nočná hodina je predsa ideálna na prehliadku aspoň toho centra. A navyše keď náš hostel na Arnulfstrasse bol výborne situovaný, len 15 minút peši. Krásne vysvietené výklady obchodov, chrámy, radnica pôsobili tak tajomne.

Množstvo ľudí, medzi nimi neprehliadnuteľní aj bratia Poliaci. Citeľná kozmopolitnosť od Arabov, Moslimov po šikmookých Ázijcov. Plné terasy reštaurácií na Marienplatz, kde za romantického mesačného svitu a umelého osvetlenia chutí bavorské pivo akosi lepšie. Ale ak je možnosť, stojí za to vychutnať si ho v pravej atmosfére bavorských pivární. Hlavne počas beer festu, koná sa pravidelne v júli. Nie je nič výnimočné stretnúť pri večernej prechádzke v uliciach potulných spevákov a hercov. Spomedzi nich zaujal najviac „potulný“ herec z Poľska s trochu zlým anglickým akcentom. Svojím nenúteným správaním zabával široké okolie a priťahoval pozornosť ako magnet. Spomedzi dobre naladených ľudí si vytypoval istú Vietnamku. Uprene sa zahľadel do jej úzkych očí a lámavou angličtinou, s presvedčivým výrazom na tvári s rukou na srdci sa pokúšal zjavne bezvýznamne o dojemné láskyplné vyznanie. Nešlo tu však o citový výlev, ale o trochu ironicko-sarkastický dôvod. "I love chinese poople, because - they have so much money.“ /pozn.red.:“Mám rád Číňanov, pretože majú veľa peňazí.“/

Okrem podobných úsmevných záležitostí, faktom je , že práve Mníchov je centrom kultúry celého Nemecka. Pravidelne sa tu totiž konajú hudobné festivaly. Sú známe ako dni hudobného umenia Mozarta, Wagnera a R. Straussa. Mladý umelci prezentujú svoje umenie bez "zábran" v centre mesta. Nemajú problém umiestniť seba spolu s hudobným nástrojom kdekoľvek pod stromom, v rohu námestia hoc aj veľký klavír. A vôbec to nepôsobí rušivo. Práve naopak. To jednoducho to patrí k prirodzenému koloritu mesta.

V bavorskej metropole je množstvo zelene a rozsiahlych udržiavaných parkov. Spomedzi nich je azda najkrajší práve Anglický park. Za zmienku stojí aj olympijský areál, ktorý sa oplatí vidieť.

Centrom mesta tvorí rozsiahlejšie námestie Marienplatz so vzácnymi starými gotickými a barokovými budovami. Vďaka množstvu kvitnúcich muškátov na balkónoch je takmer neprehliadnuteľná Altes Rathaus /Stará radnica, 14. storočie/. Vo veži novej radnice , vysokej 80 metrov je známy Orloj so svojimi 45 zvonmi, ktoré sa na chvíľu rozozvučia každý deň o jedenástej.

Symbolom Mníchva je katedrálny chrám Panny Márie, mníchovský Dóm - Frauenkirche. Sú preň typické dve tehlové veže zakončené byzantskými kupolami s pozlátenými vrcholmi. V umelom osvetlení sa veľmi dobre vynímala aj bronzová fontána.

Prvú slovenskú septembrovú nedeľnú sv. omšu sme slávili v zrekonštruovanom chráme sv. Jakuba. Bolo veľmi milé stretnúť našich krajanov, žijúcich v tomto meste už niekoľko rokov. Cestou k autobusu sme sa zastavili ešte na chvíľu aj v Frauenkirche, kde podľa slov miestneho kňaza, pred 20 rokmi dokonca pôsobil i súčasný pápež Benedikt XVI. V tom čase ešte kardinál Ratzinger.

Presne na poludnie za hlaholu zvonov sme opúšťali metropolu severného Bavorska. V autobuse panovala výborná nálada. Ako by aj nie, keď sa mikrofónu ujal skúsený rečník, ujo Fero. Na svoje meno je náležite hrdý a tvrdí, že : „Každý správny chlap sa predsa volá Fero.“ V príjemenej sviatočno-nedeľnej atmosfére pokračujeme v našej ceste do francúzkeho Paríža. Pred sebou máme 740 km. Cestou míňame Stuttgardt a na chvíľu sme sa zastavili aj v Badene. Je to akási oáza pokoja na diaľniciach, ten cítiť už aj v priľahlom parku pri kaplnke v tvare pyramídy.

Okolo 18- tej hodiny sme prekročili hranice Francúzka a ujo Fero ulahodil chuťovým pohárikom svojím domácim šenkvickým vínkom. Vlastná výroba. To sa pozná! 

22:06 h – konečne pauza. Síce krátka, ale výdatná. Kto by to bol povedal, že k šťastiu treba tak málo. Nuž darmo. Malá tenisová loptička dokáže robiť zázraky./.../