Navzájom sa prijímajte

Do nemoty. Stále to isté a dookola. Zraňuje ma na tebe tvoja cholerická povaha. Neustále výčitky a to isté znova a nemá to konca. Nechápem ako môžeš byť tak arogantný. Je vám to  povedomé?

Som v koncoch. Len sťažka  povzdychnem, pokrčím bezmocne ramenami a hľadám riešenie. Výbuch zlosti konflikt nevyrieši. A konfrontácia? Ťažko. Ak odídu emócie možno.

Dnes som pochopila dôležitú skutočnosť. Dobrá lekcia. Uvedomila som si dve veci. Po prvé  každý z nás je iný, inak vníma svet a myslí odlišným spôsobom.  Môže za to genetická výbava, sociálne či kultúrne zázemie a i ďalšie faktory, ktoré vplývajú na náš spôsob myslenia, prehodnocovania vecí.

Nemá preto zmysel chcieť, či očakávať od druhých aby videli veci v takom svetle ako my. Nesnažiť sa za každú cenu o to, aby zmýšľali ako my. Nechcieť ich meniť. Nechcieť za každú cenu vryť do ich charakteru to svoje. Máme byť pre seba navzájom obohatením. A prispieť tak do mozaiky vzťahov vlastnou originalitou .

 A po druhé, napokon cesta nevedie skrz poučovanie, prílišné diskutovanie, ale vedieť otvorene a v láske sa prijímať . Dobrý vzťah sa rodí skrz odpúšťajúce a otvorené srdce.

Nie poučovať, veľa diskutovať, ale v láske prijímať toho druhého a nechať sa obohatiť jeho inakosťou. Potvrdzuje to aj Pavol, v liste Rimanom 15,7. „Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu..“ Celkom trefné, čo poviete?