Objektivita v televíznom vysielaní

Simulácia objektivity a reality

Neutralita a objektivita patria medzi hlavné zásady novinárskej etiky. Ide predovšetkým o to, aby sme absolútne nikoho neurazili, čo môže viesť až k známej deformácií vo forme spomínanej správnosti /correctness/, tak politic,kej, ako aj každej inej. výsledkom toho je absencia hodnotenia čohokoľvek, obrany akýchkoľvek hodnôt /lebo iní ich nemusia uznať/ a hodnotenie všetkého podľa rovnakého kľúča. Toto šľachetné a správne úsilie dať rovanké právo všetkým zaintereseovaným v konflikte však odsúva otázky týkajúce sa pravdy do ústrania. Je veľmi dôležité, aby ponúkané informácie boli predovšetkým neutrálne.  Nie však vždy je to realizovateľné.

Zachovať neutralitu je obzvlášť náročné v prípade politických kontroverzií. V tomto prípade nemôžu byť dôvody všetkých strán súčasne pravdivé. Dnes je celkom možné, že všetky strany klamú alebo sa mýália. Ale novinári a všeobecne masmédium, predovšetkým televízia, musia alebo by mali v súlade s profesionalitou dať priestor všetkým názorom. Toto je totiž jeden zo základov demokratickej diskusie. [1]

Do istej miery alfou a omegou objektivity je priznanie rovnakých možností všetkým. Toto prirodzene vedie k tomuý, že žiadna zo zúčastnených strán nemôže ukázať na demogógiu, klamstvo, poloprady, prípadne nejakým iným spôsobom deformovať realitu. To ďalej vedie k záveru že pravda nejestvuje a princípy, hoci rozporné, sú rovnoprávné. Majú takú istú mravnú i podstatnú hodnotu. [2] Na tomto mieste si musíme tiež uvedomiť fakt, že každý človek vyznáva a žije iné hodnoty, ktoré môžu presne opačné ako tie druhé. Uvedomoval si to aj známy súčasný postmodernistický prorok, filozof Richard Rorty, ktorý povedal : “Čoraz ťažšie je nájsť pedantného nudného človeka, ktorý ešte verí takým starým pojmom, ako je realita či pravda.”[3]

Súčasné masmédiá charakterizuje preferovanie všetkého negatívneho. Takýmto spôsobom žiaľ často vzniká dojem, že zlo vždy víťazí. Ak majú masmédiá objaviť ducha pravdy, musia urobiť všetko preto, aby túto tendenčnú mienku vyvrátili.

V masmediálnej kultúre je citeľná istá krajnosť, vyhranenosť. Takmer nejestvuje stredná cesta.  Ide tu o to, že väčšina ľudí túži po priemernosti aj za cenu, žeby im priniesla čokoľvek. Nielen televízine správy a reportáže nás upozorňujú na slabé stránky spoločnosti. A tak hoci samotné masmédiá neprodukujú zlo, predsa môžu znásobiť jeho silu a následky. Priamo či nepriamo môžu tak znásobiť jeho silu a následky až do takej miery, že toto môže vyústiť do nárastu nebezpečenstva a stresu, prebúdzanie žiadostivosti, či odvracanie ľudí od reality uvádzajúc ich do sveta klamu. A to veľmi rafinovaným spôsobom. Búrajú medziľudské vzťahy a uvádzajú ľudí do sveta klamu.

Starostlivosť o pravdivosť

Objektivita a neutralita – ako prejav starostlivosti o pradivosť a zhodnosť so základnými princípmi novinárskej etiky sú nadčasové. Vždy boli, budú a aj sú veľmi potrebné a mali by sa i patrične oceňovať. Dôvod je jednoduchý. Svedčia totiž o istej vierohodnosti novinára aj spravodajsta. Veľmi často dochádza pomocou technických praktík k simulácií objektivity a neutrality. Manipulácia v tejto podobe, to je predovšetkým splnenie istých formálnych požiadaviek objektivity.[4]

 Dobré informovanie

Podávanie informácií je ústavnou povinnosťou každej televízie bez ohľadu a majetkovú situáciu odosielajúcho, orientáciu redakcie či  presvedčenie odosielateľa alebo členov redakcie.[5] Pre lepšie pochopenie, aký dosah má neúplné, nečestné, nepravdivé informovanie /manipulácia s informáciou/, uvedieme jednu z mnohých zbierok Pravidiel dobrého informovania.[6] Aj keď ide o poľskú TV stanicu, domnievame sa, že pravidlá dobrého informovania, resp. Normy informácií sú v mnohých prípadoch všeobecne aplikovateľné aj v prostredí lokálnych a regiionálnych televízií a v ich programových štruktúrach.