Otec národa - Andrej Hlinka

„Mňa vy nepremeníte, mňa vy nepotrestáte. Mňa vy nezlomíte!
Slovákom som sa narodil, Slovákom som a Slovák budem. A keď vyjdem zo žalára, zase len budem pokračovať, kde som prestal.
Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského
ľudu, za božské práva slovenského národa! "[1]

     Andrej Hlinka, rodák z Černovej narodil sa 27. októbra 1864. Andrej Hlinka bol slovenský národovedec, politik, publicista a prekladateľ, ktorý používal pseudonymy Alfa, Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. Pochádzal z rodiny pltníckeho faktora a mal osem súrodencov. Základné vzdelanie získal v rodnej Černovej. Potom študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, kde v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. V rokoch 1881 – 1883 študoval na vyššom gymnáziu v Levoči. V roku 1883 ho prijali za klerika seminára v Spišskej Kapitule, kde absolvoval štúdium teológie.
Kňazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom sa stalo Zákamenné-Klin na Orave. Neskôr vystriedal viaceré farnosti, kde organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. V čase pôsobenia v sliačanskej farnosti sa zapojil do politického života. Podporoval program Krajinskej katolíckej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala riešiť aj otázku nemaďarských národov  Uhorska.
V roku 1907 sa stal zakladateľom Ľudovej banky (funkciu presedu jej správy prevzal až v roku 1910). Pôsobil aj vo vedení Slovenskej národnej strany.
Andrej Hlinka začal ako spolupracovník týždenníka Katolícke noviny od roku 1905 užšie spolupracovať s F. Jurigom, F. Skyčákom, A. Bielekom a F. Jehličkom. Prejavilo sa to aj v jeho aktivitách v Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval s V. Šrobárom, so skupinou okolo časopisu Hlas a s M. Hodžom. Patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany (5. 12. 1905). Strana vystúpila s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušenia liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnenia národnostného zákona, boja proti úžere a vysťahovalectvu. Pred parlamentnými voľbami v máji 1906 verejne podporil kandidatúru V. Šrobára, za čo bol suspendovaný a neskôr aj väznený v Ružomberku.
Ešte pred nastúpením do väzby došlo v roku 1907 v jeho rodnej obci Černová ku krvavej masakre, keď uhorskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka.
Udalosť pred celým svetom odhalila útlak slovenského národa a zmedzinárodnila slovenskú otázku. Hlinka si odpykal svoj trest vo väzení v Segedíne. Počas ďalšej väzby v roku 1908 bol vedúcim prekladateľom Starého zákona do slovenčiny, ktorého vydanie pripravoval Spolok sv. Vojtecha.
Spolu s F. Jurigom vytvoril v Spolku sv. Vojtecha skupinu kňazov, ktorá sa usilovala oživiť stagnujúce spolkové aktivity, najmä vydavateľskú činnosť.
Dňa 29. 7. 1913 v Žiline obnovil Slovenskú ľudovú stranu a až do svojej smrti v nej zastával funkciu predsedu. Základným bodom jej programu bola autonómia Slovenska v rámci ČSR, vychádzajúca z existencie svojbytného historického slovenského národa. Autonomistický program sa opieral o Pittsburskú dohodu z 31. 5. 1918.  V roku 1918 sa v Martine zúčastnil na založení Slovenskej národnej rady, ktorá sa vyslovila za vznik česko-slovenského štátu, stal sa členom jej výkonného výboru.
Pri oživení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal členom jej výboru a 4. 11. 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Túto funkciu zastával až do roku 1938. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka.
Andrej Hlinka prežil niekoľko pokusov o atentát (napr. 2. 5. 1919 na fare v Ružomberku, 12. 6. 1921 na zhromaždení v Krupine).
Dňa 25. 4. 1939, teda už po vzniku prvej Slovenskej republiky, Slovenský snem schválil zákon č. 83/1939 Zb. Podľa § 1 tohto zákona „Andrej Hlinka sa zaslúžili o slovenský národ“. Táto veta bola vytesaná do kamenňa a umiestnená v budove Slovenského snemu.
Zomrel po ťažkej chorobe, jeho telesné pozostatky boli najprv uložené na ružomberskom cintoríne a 31. 10. 1938 slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom kostole. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto na Slovensku. Po roku 1945 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa. [2]

Najvýznamnejšie dátumy:

1897 založil Ľudové noviny
1905 založil Slovenskú ľudovú stranu
1907 - 1910 - uväznený v Segedíne
1918 - 1938 poslanec česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSLS)
1920 - 1938 predseda Spolku Svätého Vojtecha (SSV)