Plnia kresťanské média svoju úlohu v spoločnosti?

 Doba v ktorej žijeme, má prívlastok informačná. Expanzia výdobytkov modernej techniky, prešpekulované a vylepšené fungovanie médií, chrliace enormné množstvo informácií, ktorých obsah už žiaľ len nekriticky a bez štipky selektívnosti prijímame tak ako nám ich naservírujú média. Prestávame rozlišovať medzi informáciou a informáciou, jej dôležitosťou, pravdivosťou a spoločenským dopadom.

Prestávame skúmať hlbší obsah jej posolstva, ale uspokojíme sa so šedým priemerom a plytkosťou. Načo skúmať? Doba je rýchla. Nieto času. Ani len diskutovať o problémoch, ktoré hýbu politickou, spoločenskou scénou na Slovensku. Azda nám začal viac vyhovovať virtuálny svet a realita v ktorej žijeme.

Hodnoty transcendentna pravdy, krásy a dobra sa akosi vytrácajú. Nevednom kam. Akosi nám zachutilo žiť pohodlne a konzumne. Človek „dneška“ žije ponorený do sveta mediálnych posolstiev. Zdanlivo neexistujú limity množstva dostupných informácií.

Ako sa naučiť plávať v tomto toku informácií? Princíp je jednoduchý. Pestovať kritické myslenie a informácie selektovať. Pri tom množstve, ktoré chrlia média denne je nevyhnutné tieto informácie vedieť správne triediť. Táto požiadavka vychádza z kritického realizmu, ktorý má svoje korene v kresťanskom humanizme. V princípe ide o kritickú hĺbku a poznanie podstaty veci. Pretože našou úlohou je dôsledne žiadať historické, filozofické a úplné vysvetlenie morálnych otázok a problémov dnešných čias.

 Kto komu slúži? Média človeku alebo je to opačne?

Média ak majú skutočne slúžiť človeku, je priam nevyhnutná triezvosť pohľadu. A ako k tomu prispievajú práve katolícke média na Slovensku? Skutočne vychovávajú svojich respondentov a vedú ich ku kresťanským hodnotám? Podľa štatistík je na Slovensku 70% katolíkov a 80% kresťanov, ale v praxi a v životoch, postojoch to vyzerá ináč.

Prečo sa teda nedarí kresťanským médiám prinášať kresťanské hodnoty do každodenného osobného i spoločensko-politického života? Problém tkvie i v tom, že už dvadsať rokov od pádu železnej opony a zmene systému, kresťanské média ostali niekde na začiatku. Stále totiž servírujú „kresťanské mlieko“. Je potrebný krok v pred. Reagovať progresívnejšie a nebáť sa nových výziev.

Kresťanské noviny a časopisy zaberajú na slovenskom trhu chabé štyri percentá. Ak vezmeme do úvahy ich rozsah, klesne podiel pod jedno percento. „A my sa zatiaľ vybíjame na hlúpostiach a krvácame na barikádach, ktoré nie sú efektívne, domnieva sa majiteľ vydavateľstva Michala Vaška (VMV) z Prešova.

A čo obsah?

Prečo chýbajú vlajkovej lodi našej kresťanskej tlače – Katolíckym novinám celospoločenské témy, vnútro - cirkevná diskusia? A fakt klesajúceho nákladu novín, tiež nie je potešujúci. Podľa ich niekdajšieho šéfa – Mariána Gavendu, by problém vyriešil model tzv. „trojnožky“  - jedno oficiálne cirkevné periodikum, jedno polemické, vychádzajúce bez imprimatur, a jedno odľahčené, rodinné. Rozdelenie úloh medzi oficiálne a „diskusné” médiá, alebo skĺbenie informačnej, formačnej, vzdelávacej i zábavnej funkcie pod jednou, čo najprofesionálnejšou strechou? To azda ukáže len čas. No už dnes by katolícke média na Slovensku mohli reagovať azda pružnejšie a odvážnejšie. Rozvíjať spoločný marketing a reklamu kresťanských médií.

Sú kresťanské média na Slovensku v kríze?

Publicista Peter Smolík to vo svojom príspevku Naše a vaše média konštatuje: „Krízu slovenských kresťanských médií ani nemožno nazvať skutočnou krízou, lebo od čias, keď ich pôsobenie bolo násilím prerušené a boli fyzicky zlikvidované (s výnimkou zdecimovaného týždenníka Katolícke noviny), sa vlastne doteraz v spoločnosti ani neetablovali. Aj keď ich jestvuje nepreberné množstvo, keď pristúpite k novinovému stánku, nenájdete tam ani jeden časopis či noviny zamerané na prezentáciu kresťanských myšlienok. V sekulárnych médiách je prezentácia kresťanských názorov a pozitívna prezentácia cirkví zredukovaná až na hranicu neexistencie. (Azda v posledných mesiacoch by sme mohli povedať, že časopis Týždeň je prvým pokusom o vydávanie sekulárneho periodika s vyváženosťou priestoru pre všetky relevantné názory v spoločnosti.)

Špecializované „kresťanské periodiká“ vydávané cirkvami a sieťou ich inštitúcií sa po pätnástich rokoch slobody šíria dodnes takmer ako voľakedy samizdaty. Lenže samizdaty nebolo možné slobodne predávať ani v cirkevných priestoroch, čo dnes samozrejme možné je. Vzhľadom na to, že dnes sa nekladú žiadne formálne prekážky vydávaniu kníh či časopisov, tak na rozdiel od samizdatov sú dnešné kresťanské tlačené médiá polygraficky na podstatne lepšej úrovni a je ich nielen dostatok, ale aj prebytok.“

Otázka teda znie, prečo u nás práve predaj a distribúcia kníh a časopisov prezentujúcich kresťanské myšlienky zostali dodnes na mŕtvom „postsocialistickom“ bode? Prečo šírenie kresťanských myšlienok v sekulárnych médiách takmer ani neexistuje? Veď na Slovensku je predsa papierovo až 70% katolíkov. Prečo stojíme stále na jednom mieste ?

„Je to veľmi zhubná ilúzia, ktorú dodnes prezentujú mnohí predstavitelia Cirkvi, ilúzia o obrovskom množstve katolíkov na Slovensku. Otrepaná fráza o sedemdesiatich percentách katolíkov v slovenskej spoločnosti je už naozaj len „papierový meč“ ktorým sa oháňajú „Boží bojovníci“, ale s realitou to nemá nič spoločné. Ak totiž začneme poctivo rátať počet nedeľných omší s odhadovanou obsadenosťou, tak sa dopracujeme k približne dvadsiatim percentám, a v hlavnom meste je to zrejme len niečo vyše desať percent. Ak si to dostatočne uvedomíme, tak prídeme na to, že našou úlohou nie je manifestovať svoje neotrasiteľné pozície. Ale v pokore evanjelizovať a pokresťančovať celé spoločenské dianie v sekulárnej spoločnosti. Tomuto stavu teda treba prispôsobiť aj mediálne pôsobenie,“ myslí si Peter Smolík.

Bohužiaľ aj v kresťanských médiách na Slovensku možno vnímať veľmi jasne aj falošné ilúzie. Najakútnejšia spomedzi nich azda ilúzia s označením „Naši ľudia.“

Obsadzovanie postov v redakciách periodík, v knižných vydavateľstvách, či elektronických médiách sa v organizáciách riadených cirkevnými inštitúciami dlhoročne riadilo a nezriedka dodnes riadi zvláštnou zmesou rodinkárstva, intríg a „kostolného kádrovania“. Profesionalita alebo talent boli doteraz málokedy podstatnými atribútmi pri výbere kandidátov na tieto miesta.

„Naši ľudia sú dodnes silným fenoménom pri personálnej práci v katolíckych inštitúciách. Nebezpečenstvo tohto pojmu spočíva najmä v tom, že každý si pod ním predstavuje niečo celkom iné,“ vysvetľuje Smolík.

„pre kresťanskú ideu sa pracuje z hrdosti, a nie pre peniaze“ Naozaj?

Ďalší rozšírený nezmysel, ktorý predurčuje, že všetky zmluvné vzťahy, či už pracovnoprávne, obchodné, marketingové alebo mediálne sa budú vyvíjať neprirodzene. Výsledkom takéhoto vývoja je to, že produkcia týchto inštitúcií má problémy s kvalitou, distribúciou, prezentáciou a v konečnom dôsledku je drahšia, než keby sa riadila normálnymi pravidlami trhu.

V konečnom dôsledku „kríza“ médií nie je len v tých kresťanských. Je evidentná pár rokov aj tých v sekulárnych. Celoplošne kríza v Slovenskej žurnalistike nie je jediná. Ide o celosvetový trend. Prvý impulz vyšiel z Veľkej Británie, kde cítia okolité tlaky v podobe znižovania počtu redaktorov či zníženie finančných dotácií.

Kritizovať nie ťažké. Avšak, aká je motivácia kritiky žurnalistiky? Publicista Eduard Chmelár sa domnieva, že len málo ľudí vie, čo obnáša poctivá žurnalistika, ktorej je čoraz menej. A tu prirodzene nastáva oprávnená kritika médií, ktorá je vypuklá na Slovensku, ale príliš sa nelíši od európskeho a svetového trendu.

Chýba novinárom sebareflexia?

Známy šéfredaktor Le Monde Diplomatic, Ignacio Ramonet už v roku 2003 povedal, že z novinárov sa stala jedna márnomyseľná sociálna skupina, ktorá si monopolizuje právo na kritiku a zároveň je citlivá na akýkoľvek prejav kritiky voči sebe samým. Neprehlbuje sa vari aj v súčasnosti táto nedotklivosť novinárov ešte viac? Azda je to len špička ľadovca slovenského novinárstva..?

„Možno sa niečo deje, keď Európska federácia novinárov vyhlásila 5.november za deň podpory kvalitnej žurnalistiky. Ak je totiž úpadok novinárskej tvorby niekde len badateľný, na Slovensku sa to stáva trendom. Bohužiaľ. Otázka znie jednoducho: Kam kráčaš slovenská žurnalistika?..“ zapolemizoval si v diskusnej relácií o kvalite súčasnej žurnalistiky, Milan Bláha.

Publicista Pavol Dinka vníma túto skutočnosť už viac ako jedno desaťročie. Fakt, že médiá podliehajú určitým tlakom mediokracie je zrejmý. „Vo svete krutého biznisu, v podstate nejde o pravdu, ale o obchodnú hodnotu informácie. Dostávame sa až do takej situácie, že novinári chcú predať informáciu bez ohľadu na to, či je pravdivá alebo nie. Dôležité je, aby ju ľudia čítali, počúvali či sledovali v televízií.“

Kto za koho kope?

Podľa Dinku hrajú v tejto krajine média na jednu bránu. Prečo je tomu tak? Čiastočnú odpoveď dáva autor úvodníka v istom týždenníku v ktorom tvrdí, že všetky médiá sú proti tejto vláde, súčasnej koalícií. Je  to prirodzené. Autor článku je presvedčený o tom, že ani jeden kvalitný a dobrý novinár by nestál na strane koalície a  vlády. A práve to je jedno z boľavých miest súčasného kritického stavu slovenskej žurnalistiky. Čierno-biele videnie. Môže to priniesť viac škody ako osohu. Zásadným problémom je možno neschopnosť vidieť pestrosť života, ktorý je bohatý na zvraty. Naopak, vložiť do reality bežného života len dvojfarebné videnie sveta je len ťahaním za kratší koniec. 

Opačná je  situácia v susednom Rakúsku. Aby štát podporil rozličnosť názorov dotuje aj súkromné denníky. Dôvod je zrejmý. Udržať rôznorodosť a pestrosť názorov. Pochopili dôsledky hry na jednu bránku.

Stav médií je vizitka spoločnosti

„To ako médií vyznievajú a vyzerajú je v konečnom dôsledku vizitka spoločnosti, zhodnotila predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov, Zuzana Krútka.

Kriticky zhodnotila pracovné podmienky novinárov. „Tie častokrát nenasvedčujú tomu, ako sa robí dobrá žurnalistika,“ uviedla Krútka. Podľa nej sú žiadaní kvalitní, kvalifikovaní novinári, venovať viac času a zvýšiť dotácie.

Nielen v novinárskom fachu platí, že ak sú dobré podmienky, pozitívne sa to odrazí na živote v spoločnosti.

Ako teda ďalej, slovenská katolícka žurnalistika? Je kríza a nielen hospodárska, dostatočnou motiváciou priniesť niečo progresívnejšie a nový závan na spoločenskej i mediálnej scéne na Slovensku? Azda nastal čas vyhrnúť si rukávy a odhodlať sa urobiť ďalší krok vpred. Bolo by načase.

....

JaGr

Zdroj: https://www.networkslovakia.sk/