Preraď na jednotku

Hektické životné tempo núti neustále hnať sa vpred. V snahe udržať krok s dobou lačne prijímame prichádzajúce spoločenské či životné výzvy. Túžime po uznaní a ocenení našich kvalít, po kariérnom vzostupe. Čo je vlastne hnacím motorom? Odpoveď znie prosto. Pýcha.

Možno si poviete, že predsa v tom, čo robíte, oprávnene chcete byť dobrí. Študujete, pracujete do neskorých hodín, prebúdzate sa unavení a vnútorne akosi prázdni... Kde je vlastne hranica? Tá červená značka „stop?“ Nedá sa ísť predsa stále na plný plyn... Je takéto naháňanie sa skutočne dobré? Nemrháme svojím časom, energiou či talentom? Nájde sa v našom kalendári čas pre priateľov? Jack London raz povedal: „Ak zabudneme na seba a dáme sa iným, svet si nás bude pamätať.“  
Perfekcionizmus, honba za úspechom, kariérou – to sú ciele ľudské. Božie ciele sú úplne odlišné – na ceste k nim sa člo-vek nenaháňa, práve naopak. Je dôležité vedieť sa stíšiť. Nechajme Krista prehovoriť, neutekajme od neho. Vyčistime spolu s ním svoju myseľ od stresu a zhonu. V takomto tichu a v pokore srdca sa naučíme prijímať aj veľké životné výzvy. 
Nepíšte si do svojho životného plánu deformovaný a prekrútený obsah, ochudobnený o vnútornú pravdu. Nie je totiž žiadnym hrdinstvom vdychovať skorumpovanú mentalitu sveta, ktorý podceňuje pravosť kresťanských zásad... 
Mladý veriaci človek je človekom nádeje a svoju nádej prameniacu v Kristovi by mal ve- dieť zdôvodniť pred kýmkoľvek. Byť kresťanom znamená vydávať svedectvo kresťanskej pravdy. Ján Pavol II. v jednom zo svojich posolstiev mladým píše: „Kristus vás volá, aby ste nielen kráčali s ním na vašej životnej púti. Posiela vás namiesto se- ba, aby ste boli poslami pravdy a jeho svedkami vo svete, a to konkrétne pred ostatnými mladými, ako ste vy. Mnohí z nich (...) hľadajú cestu, pravdy života a nevedia, kam ísť.“  
Možno nám obdobie pôstu pomôže preradiť na jednotku – trochu pribrzdiť, skontrolovať, či neblúdime, a potom aj ostatným ukázať, kadiaľ ísť...