Publicista Andrej Hlinka

Písanie bolo pre Andreja Hlinku priam srdcovou záležitosťou. Veď prostredníctvom „ mečom slova“  sa mohol biť a hájiť práva nátlakom sužovaného národa. Nebál sa nových výziev a priťahovala ho chuť neznáma a nepoznaného.

Uvedomujúc si silu tlačeného slovo a svoj jednoznačný postoj k slovenskej žurnalistike azda podčiarkuje i fakt, že rok pred skončením prvej svetovej vojny založil v roku 1917 vlastnú tlačiareň Lev. Stala sa tak prvou tlačiarňou na Slovensku.

     Novinársku činnosť Andrej Hlinku možno chronologicky rámcujú dve obdobia jeho tvorby. Prvé obdobie začína rokom 1893 až do obdobia do konca prvej svetovej vojny (1918). Druhá etapa počnúc rokom 1918 končí jeho smrťou v roku 1938.

Svoj prvý príspevok, ktorý bol napísaný vo vtedajšom veľmi obľúbenom a populárnom žánri – besednica. Príspevok mu vyšiel v Národných novinách. Neskôr prispieval do Katolíckych novín, Národného hlásnika, Slovenských listoch. Redaktorsky pôsobil od roku 1897 v Ľudových novinách.  

     Za obdobie svojej novinárskej činnosti 1893 – 1918 ako uvádza Bibliografia písemníctva slovenského, Andrej Hlinka napísal za toto obdobie takmer 110 príspevkov, ktoré mal uverejnené v nasledujúcich periodikách: Ľudové noviny, Národný hlásnik, Národné noviny, Katolícke noviny a Slovenské listy. Avšak treba poznamenať, že počet príspevkov nie je úplný, pretože Andrej Hlinka často písal pod rôznymi pseudonymami. Je známy ako Výborný, Kostolan, Lipták či dokonca aj ako autor príspevkov s menom Mešťan.

     Z Ľudových novín Hlinka odišiel v roku 1901 a svoju pozornosť zameral na Katolícke noviny, ktoré boli neoficiálnym orgánom Slovenskej ľudovej strany, v tom čase ešte táto strana nebola oficiálne uznaná.

     V období pred druhou svetovou vojnou prispieval aktívne aj do moravských časopisov Brnenský hlas a tiež aj do časopisu Naše Slovensko.  Neobchádzal ani maďarské periodiká Rasahegyi ujság, kde si vybavoval svoje politické účty s Vavrom Šrobárom.

     Obzvlášť významným bol 19. december 1918 založil v Žiline tlačový fond a denník Slovák. Až do svojej smrti v roku 1938 napísal stodvadsať príspevkov na politické, reportážne, náboženské či poľnohospodárske témy. Časopisy do ktorých dokázal písať články aj napriek svojmu neuveriteľnému pracovnému vyťaženiu ako politika i kňaza boli Slovák, Národnie noviny, Slovenská pravda, Roľník, Tatranský orol, Slovenské ľudové noviny a mnohé ďalšie z ktorých osobitne treba vyzdvihnúť Duchovného pastiera, kde bol istým časom aj redaktorom. [1]

     Kým bola redakcia Slováka v Ružomberku, tak skoro denne chodieval do redakcie. Keď redakcia prešla v roku 1922 do Bratislavy, prišiel do kontaktu so Šaňom Machom, redaktorom  Slovenskej pravdy a periodika Roľník.

     Významným rokom bol pre Hlinku rok 1933, kedy dal súhlas na vydávanie časopisu mladej autonomickej generácie „Nástup“ a ďalšieho tlačového orgánu denníka Slovenskej pravdy. Hlinkove vety sú stručné a jednoznačné. Príspevky boli krátke s minimálnym úvodom.

     Hlinka ako novinár i ako redaktor bol vysoko orginálny a nenapodobniteľný o čom svedčí aj šírka jeho záujmov. A také boli aj jeho pracovné výkony.