Romantický, bohémsky i zatracovaný - Paríž

Dvadsať minút po polnoci , sme dorazili do cieľa. Paríž. Romantický, bohémsky i zatracovaný. Získal si ma. Bez okolkov.

Vytúžený Nouvel hotel na Monmartri, ale ešte hádam viac posteľ a sprcha. Väčšina z nás mala mimoriadne „úspornú batožinu“, a  už len presun v úzkych priestoroch výťahu  i hotelových izbách bol veru zaujímavý. Spali sme síce len pár hodín, ale o to intenzívnejšie. Rozlepiť oči v metropole Francúzka, na tzv. pahorku celého Paríža, v príjemnej hotelovej izbe s vysokými úzkymi oknami a so širokými červenými závesmi, je viac ako príjemné. Nevydržím však dlho v posteli a bežím k oknu privítať nový deň. 

Je síce trochu pod mrakom, ale to je prehliadnuteľné. Radosť z Parížskeho rána mi to nevezme. Neopakovateľná atmosféra. Zbožňujem takéto rána. Pod oknami hotela sa pomaly začínajú prebúdzať do nového dňa obyvatelia Monmartru – ruch na uliciach, úzke uličky, raňajšia zápcha. 

V tejto kozmopolitnej štvrti africkí emigranti na seba upozorňujú  hlučným správaním. Večer v dome oproti, domáci vyhodil starý televízor a do rána bol do poslednej súčiastky úplne zorozbraný. Prečo ma to vôbec neprekvapuje? 

Raňajky zvyknú byť sladké. Croissant, čokoládový chlebík (pain au chocolat), prípadne iné pečivo. Väčšinou sa namáča do mlieka či kávy. Neskutočný pôžitok. Francúzi si hádam nevedia bez mäkkučkého croissanta, výbornej kávy a samozrejme novín /najčítanejšie le Figaro, Le Monde/ svoje raňajky ani predstaviť. Nuž, "ťažký novinársky behomizmus", ktorý z času načas je príjemným spestrením.

Program na dnešný deň je jasný. Smerujeme do mesta. Mesto pri Seine má vo svojom talóne množstvo atraktívnych miest a zákutí. Je to práve Paríž, ktorý  sa považuje za kolísku nenapodobiteľných sakrálnych stavieb, katedrál v krásnom gotickom slohu a má tu svoje korene už od 11. storočia.

Našou prvou zastávkou je bazilika Sacre Coeur. Pohodlne a rýchlo sa tam možno dostať peši od hotela už za desať minút. Presne dvesto schodov vedie k terase baziliky, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. Na nich posedávajú turisti, umelci, hudobníci , všade slobodne poletujú holuby a kreatívny černošskí obchodníci sa snažia predať turistom svoj tovar. Jeden z hudobníkov, postarší tmavý pán sa postavil uprostred schodov, nežne vytiahol svoje husle a zahral si  s neskutočným pôžitkom. Má v sebe kus exhibicionizmu, ale je cítiť, že hrá srdcom. Na Francúzoch je obdivuhodné, že si vedia vychutnať aj takýmto spôsobom prítomný moment. V pohode, bez zbytočného stresu, naplno, do poslednej „.“

Pútnický chrám Sacre Coeur je zasvätený Božskému srdcu. Bol to veľký mor, ktorý sa stal podnetom v roku 1876 k jeho výstavbe. Je to jediný chrám na svete, kde je od jeho vysvätenia nepretržite vystavená  Sviatosť Oltárna. Je veľmi príjemné zotrvať v tichosti pred sviatosťou. Aspoň na malú chvíľu nájsť púšť uprostred ruchu mesta. Vždy keď môžem, veľmi rada zotrvám v tomto tichu.

Ostrým kontrastom pokojného kontemplatívneho ticha, je vykričaná , bohémska štvrť Pigalé. Okrem spisovateľov, básnikov, umelcov, hercov tu žijú ľudia ocitajúci sa trochu na periférií spoločnosti, pretože ich spôsob života, či myslenie je spoločnosťou ťažko akceptovateľné a vymyká sa bežnému štandardu. Konzum , zmyselnosť a pôžitok.   Dva  kontrasty existujúce pri sebe. Konzum a zmyselnosť a na druhej strane pokoj a ticho. 

 Z Monmartrtu sa metrom presúvame na Via coute. V Paríži je cestovať metrom veľmi výhodné a navyše celkom zábavné. Celodenným lístkom za 5 eur sa možno rýchlo a pohodlne dostať prakticky  kdekoľvek. 

 Cieľ je ulica Rue de Bac,  kde sa nachádza výnimočná  kaplnka dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Práve tam, sa v novembri 1830 zjavila Panna Mária rehoľnici Kataríne Labouré, v noci počas dlhých modlitieb. Pri tomto zjavení žiadala P. Mária, sediac na kresle, ktoré sa nachádza pri stene vedľa oltára, zhotoviť medailu. Prisľúbila, že všetci , ktorí ju budú nosiť s dôverou) obsiahnu veľké milosti. Napravo od oltára sa nachádza sarkofág s neporušeným telom Kataríny Labouré. V jednej z bočných kaplniek na poschodí sme mali možnosť sláviť slovenskú sv. omšu, ktorú celebrovalo našich päť kňazov.

Okolo siedmej večer sa nachádzame už v metre a z Via coute máme namierené na najslávnejšiu nákupno-obchodnú triedu nielen európskych metropol. Výstupná stanica Concorde. Bližšia lokalizácia :  Champs-Elysées. Okrem sídla francúzskeho prezidenta, vládnych budov, luxusných hotelov je tu množstvo kaviarničiek, reštaurácií s terasami. Široká cesta, chodníky, obchodíky drahého značkového tovaru. Vnímam dva rozdielne pohľady. Ruch na cestách , množstvo turistov cez ktorých sa šikovne prediera čašník s podnosom, v kontraste s pohodou pri šálke kávy či pohári dobrého červeného vína, sediac za útlymi stolmi.Tie sú na rozdiel o d našich reštaurácií tesnejšie pri sebe. Ideálne pre vzájomnú konverzáciu. Aké to má len čaro.

Takmer o hodinu  prichádzame pred Víťazný oblúk – Arc de triomphe. Ako inak. Stojac s pohárom výborného šenkvického nás ako magnet priťahuje v diaľke Eifelovka.  Jej nádheru umocnil romantický západ slnka, ale aj tak najlepšie je predsa stáť na jej vrchole /aj keď od Seiny vial studený septembrový vietor / a kochať sa nádherným výhľadom na celé mesto, v ktorom už začínal pulzovať nočný život. Pri tej zime som ľutovala, že som si zabudla vziať svoju arafatku, lebo som mala pocit, že sa mi trasú všetky kosti pokým sme sa dostali na vrchol veže.  Dostanete sa tam buď po vlastných alebo sa drobný poplatok pohodlne výťahom.  Ak sa neviete rozhodnúť, zvoľte kombináciu oboch možností. Je tak vysoká miera pravdepodobnosti , že stretnete krajanov, alebo v druhom prípade si pre rozhovore s tunajšími oprášite školskú francúžtinu.

/../https://zumag.ku.sk/new/old/?cl=12238&au=105