Situácia lokálnych a regionálnych Televíznych /TV /staníc pred , po rokom 1989

 Fenomén zvaný televízia

    „Súčasná spoločnosť sa postupne premieňa na informačnú spoločnosť, dnešná generácia na generáciu masmédií a kultúra na kultúru spoločenských komunikačných prostriedkov.[1]

Môžeme pozorovať, že technika rozšírila hranice svojho dosahu a dostala sa aj tam, kde nikdy doteraz nebola.

Známy kanadský vedec Marshall McLuhan tvrdí, že to, resp. o tom ako vyzerá skutočnosť okolo nás, rozhodujú predovšetkým spoločenské komunikačné prostriedky. Snažil sa pochopiť médiá predovšetkým samé o sebe, aby poznaním ich podstaty, pochopil silu ich pôsobenia na spoločnosť, kultúru a jednotlivca.

Médiá pre spoločnosť prinášajú množstvo pozitívneho. Úžitok, ktorý priniesla do kultúry televízia, ktorú považujeme za dcéru rozhlasu je nesmierny. /ľahkosť komunikácie, rozvoj demokracie, pomoc pri vzdelávaní, zábava, možnosť styku s kultúrou z minulosti.../. V známom diele Understanding media od McLuhan sa stretneme s označením televízie na tzv. „Mohutné hovoridlo“. To preto, že práve televíziu pokladal za tým nebezpečnejšiu, čím viac očarúvala svojich používateľov, ktorí však nevnímali svoju rastúcu závislosť, a pre ktorých sa médiá stávali idolmi a božstvami.[2]

Často sa stretávame s názorom, že kultúra ľudí, je „kultúrou obrazu“. Najvhodnejším prostriedkom na sledovanie obrazov, ktoré ovplyvňujú mravnú predstavivosť, je televízia, keďže ňou predstavované programy obsiahnu širokú oblasť ľudskej aktivity vrátane vzdelávania, rodinného života, práce aj sexu. Hoci televízia nie je jediná, ktorá stvárňuje mravnú predstavivosť, musíme jej priznať veľkú dôležitosť pre jej široký dosah. Odborníci odhadujú, že percento rodín v USA, ktoré vlastnia televízny prijímač, je také isté ako percento rodín s kanalizáciou. [3]

Televízia na Slovensku – 50te roky

Päťdesiate roky minulého storočia, boli na Slovensku skutočne rokmi zrodu  televízie. Jej prvými priekopníkmi boli K. Dilberger, J. Kožehuba. Prvé pokusné vysielanie televízie sa začalo z bratislavského štúdia 3. novembra 1956. V ten istý deň sa uviedlo do prevádzky aj  retranslačné spojenie medzi Bratislavou, Prahou a Ostravou. Pravidelné vysielanie z bratislavského štúdia, denne okrem pondelka sa začalo do roka a do dňa. Bolo to presne 3. novembra 1957. Farebný televízny signál sa po prvý raz prenášal z Prahy do Bratislavy v roku 1965, v tomto roku za začalo aj s výstavbou televízneho strediska v Mlynskej doline v Bratislave.

„Televízia si rýchlo získala divákov po celom Slovensku. Kým v roku 1955 štatistiky uvádzali počet televíznych prijímačov na Slovensku v počte 11, o desať rokov neskôr ich bolo niečo vyše 403 tisíc.“[4] 

Zákonom SNR č.207/1968 sa „upravilo“ postavenie slovenskej televízie vo vzťahu k slovenským národným orgánom. Televízia sa chápala ako ideovo-politický nástroj strany a štátu a spoločensko-kultúrna inštitúcia. Vysielala na dvoch programoch. Z hľadiska financovania bola príspevkovou organizáciou.[5]

 TV po roku 1989

Súčasťou demokratizácie spoločnosti po novembri 1989 bol aj proces transformácie médií na nezávislé a pluralitné médiá. Transformácia predpokladá odštátnenie, privatizáciu a do značnej miery i dereguláciu v oblasti elektronických médií – rozhlasu a televízie.

privatizáciu a do značnej miery i dereguláciu v oblasti elektronických médií – rozhlasu

a televízie.

Nástrojom transformácie elektronických médií v našej spoločnosti bolo i budovanie duálneho systému vysielania. Jeho vznik najskôr v oblasti rozhlasového, neskôr televízneho vysielania bol v konečnom dôsledku i výsledkom významných spoločenských premien. Najhmatateľnejšou bola erózia tradičných občianskych hodnôt a konvencií, individualizácia a pluralizácia spôsobu života. Dôležitou premenou v spoločnosti po roku 1989 bol aj pokles politickej /komunistickej /ideológie.

Po zmene politického systému, o tri roky neskôr, v januári 1991 prijalo Národné zhromaždenie Základnú listinu ľudských práv a slobôd vychádzajúcu z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

V článku 17 zaručuje slobodu prejavu, právo na informácie, vyhľadávanie, prijímanie a šírenie myšlienok a informácií bez ohľadu na hranice štátov. Táto listina po rozdelení ČSFR prešla do základnej legislatívny Slovenskej republiky. Slobodu prejavu v SR zaručuje Ústava, ktorá vstúpila do platnosti so vznikom republiky 1.1. 1993, v článku 26.

Bývalé Česko-slovensko bolo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá prijala zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní, ktorý umožnil jeho duálnosť . V máji 1991 prijala SNR zákon 254/1991 o Slovenskej Televízií, ktorú definuje ako verejnoprávnu informačnú a vzdelávaciu inštitúciu.

Komerčná TV

Duálny systém televízneho vysielania internacionalizuje trh elektronických médií jednotlivých štátov, čím utvára základ budúceho európskeho trhu prostriedkov masovej komunikácie.[6] Prirodzeným stimulátorom tohto procesu je práve a predovšetkým komerčná televízia. V centre záujmu komerčnej televízie je získať čo najväčšie publikum. Tomuto úsiliu prispôsobujú svoje programy s akcentom na zábavu, menej však už na informácie. Je to aj jedna z príčin, prečo sa stávame dnes svedkami toho, že popri pozitívnych typoch programov, ktoré predstavujú rôzne spravodajské magazíny, talkshows, sa kladie veľký dôraz na rozvoj zábavných žánrov. Evidentná je obzvlášť záplava americkej komerčnej, televíznej a filmovej produkcie.

Dôležitým ukazovateľom pri tvorbe programu komerčných televízií je divácky prieskum. Spomínané prieskumy sú nemysliteľné bez presnej špecializácie, resp. konkrétnosti žánrov a tém, ktoré sú divákmi preferované v tom či onom type relácie. Preto si divák vlastne svoj program skladá sám.[7] Je to prirodzene podmienené jeho vekom, úrovňou vzdelania, intelektu, sociálno-demografickými prvkami a pod. V celoeurópskom meradle majú komerčné televízie vzrastajúci trend a počet divákov sa neustále zvyšuje.

Rada SR udelila 7. augusta 1995 licenciu na vysielanie prvej slovenskej súkromnej komerčnej TV Markíza /Markíza – Slovakia s.r.o./. Svoje vysielanie začala 31. augusta 1996 o 19.hodine. Okrem spomínanej TV Markíza pôsobia na slovenskom mediálnom trhu aj ďalšie dve nadregionálne súkromné televízie. TV Joj a spravodajská TA3. Koncesiu vlastní a vysiela i niekoľko lokálnych televízií.