Stres náš každodenný

  Jolana je mladé energické žieňa. Okoliu je známa nielen svojou extrovertnou povahou, ale jej výnimočnou schopnosťou spájať ľudí a nadchnúť ich pre spoločný cieľ. Ambicióznosť Žije len pre prácu a prítomný okamih. Je náročná nielen na seba, ale aj na kolegov. Tak trochu workoholička. Úspech má cenu zlata a dôležitá je predsa predajnosť a náklad novín.

Hektické tempo v práci dokonale vyšťaví. Neustále drnčiaci mobil, uzávierky a v behu takmer celý deň. Nabitý týždenný program, diár plný povinností a len veľmi ťažko sa spomedzi termínov nájde pár voľnejších dní. Tlačovky, konferencie. Veď ako tvrdí svojim kolegom v každú príhodnú chvíľu, obzvlášť počas redakčnej rady na začiatku týždňa, novinárčina nie je robota na osem hodín. Nie je to povolanie, ale poslanie. Na 24 hodín, 7 dní v týždni a 365 v roku. Teda – prakticky non-stop. Treba predsa priniesť čerstvé správy a informovať medzi prvými.

Večne rozlietaná na služobkách a stretnutiach. Len pred dvoma dňami sa vrátila z amerického Pittsburghu. Jolana je úspešná v takmer vo všetkom na čo siahne. Noviny ešte nikdy nemali takú vysokú predajnosť ako práve v tomto roku. Zdá sa, že šťastie stojí na jej strane.
Úspech si vyžiadal svoju daň. Uponáhľanosť, nedostatok spánku a patričná dávka stresu sa podpísala trvalo pod jej zdravie.

Piatok býva v redakcii hektický. Deň obzvlášť bohatý na stres. Je uzávierka. Jolana neprišla. Má vypnutý mobil. Nezvykne. Nebola schopná v piatok ráno vstať z postele. Neznesiteľná bolesť hlavy, podobná migréne a oslabený imunitný systém mali spoločného menovateľa. Dlhodobý a nahromadený stres z posledných týždňov. Uzávierka – neuzávierka zdravie je prednejšie. A tak radšej ostala doma. V posteli.

Stres je v niektorých povolaniach každodenným, i keď neželaným spoločníkom. Najmä tam, kde treba dodržať istý časový limit (uzávierku) a času je málo. V redakciách to býva pred odovzdaním čísla na spracovanie grafikovi alebo do tlače. A to bol aj Jolanin problém. Dlhodobo nahromadený stres, ktorého symptómy nenechali na seba dlho čakať. „Pracovať pod tlakom sa dá iba výnimočne, nemalo by sa to stať pravidlom, i keď niektorí hovoria, že bez stresu pracovať nevedia. Má to vraj taký "adrenalín", ktorý poháňa vpred,“ domnieva sa skúsená novinárka, Alžbeta Mráková.

Stres ako stimul?

Je prirodzenou súčasťou nášho života a odpoveď organizmu na nadmernú záťaž najrôznejšieho druhu. Stres vyvoláva v organizme poplach, zmobilizuje všetky sily na zvládnutie vzniknutej záťaže. Nevýhodou je fakt, že touto mobilizáciou síl,  výraznou mierou odčerpáva zásoby životnej energie. To nás môže veľmi oslabiť a spôsobiť výrazné, ba priam nezvratné negatívne zmeny a narušiť rovnováhu a psychickú pohodu. „Nezvládnutý stres tak vznesie búrku a nepokoj do nášho telesného , citového a duševného zdravia a ďalšieho sociálneho fungovania,“ domnieva sa psychologička Daniela Makarová.  

Ako vzniká?

„Stresory“ vyvolávajú náročné životné okolnosti, dlhodobé záťaže ,napr. neúspechy v práci, strata zamestnania, či nezhody v partnerskom vzťahu. Stres môže mať však aj krátkodobý charakter v podobe v podobe náhlej negatívnej smutnej správy, preľaknutie, či moment prekvapenia. pôsobiace záťaže (strata životného partnera, neúspechy v práci, rozpory v partnerských či pracovných vzťahoch, strata zamestnania...)

Subjektívne prežívanie je sprevádzané nepríjemným emočným napätím v podobe úzkosti, nervozity či pocitmi beznádeje. „Stres sa prejavuje aj fyziologickými zmenami v organizme. Typické preň  je zrýchlená činnosť srdca, problémy s krvným tlakom či bolesti hlavy. To sa môže prejaviť aj v zmene správania v podobe narušenej komunikácie, prejavoch agresie či rýchle hovorenie. Občas sa k tomu pridruží aj neschopnosť odpočívať , ale aj znížená schopnosť riešiť denné povinnosti a nedostatočná koncentrácia,“ vysvetľuje Makarová.

Čo pomáha?

Podľa psychologičky, Daniely Makarovej je dobré riešiť problémy už v zárodku, aby neprerástli a nestali sa zdrojom stresových situácií. Je dobré nájsť si čas na seba i priateľov a vyventilovať sa pri športe či manuálnou činnosťou. Neoplatí sa potláčať emócie a zdravá asertivita je na mieste.

„Netreba zabúdať ani na dobré naplánovanie vecí – time managmentu,“ zdôraznila Makarová. Účinným pomocníkom je diár. Nemusíme tak nosiť veci všetky veci, ktoré treba vybaviť v hlave. „Mojím receptom na vyhnutie sa stresu je denné plánovanie. Večer si urobím plán, čo všetko chcem v časovom limite stihnúť a som na seba prísna - všetko, čo v pláne nebolo, musí ísť bokom a treba sa naučiť asertivite a povedať nie,“ odporúča šéfredaktorka Famílie, Alžbeta Mraková.

Anketa

Našich respondentov sme sa pýtali, ako vnímajú stres a ako proti nemu bojujú.

Iveta

stres odburavam smiechom a čokoládou:)

Miroslav

 Stres vnímam ako nepríjemný citový resp. duševný stav organizmu, ktorý má negatívny dopad na fyziologickú stránku človeka. Podľa mňa vzniká v dôsledku nahromadenia sa pracovných povinností, alebo ak je človek pred nepríjemnou akciou, alebo veľkým rozhodnutím z ktorého má strach, hlavne ak si je vedomý, že môže negatívne ovplyvniť jeho budúcnosť. Odbúranie - zdravá životospráva, viac športovať, siahnuť po hodnotnej literatúre (a hlavne vtedy nepozerať nejaké "nervy-drásajúce" thrillery v TV :) ), otvorenie sa dobrému priateľovi, ktorý vie povzbudiť a pokiaľ je človek veriaci, tak motlidba, adorácia.

Alena

Včera som mala stres, tak som si kúpila vrecko kešu orieškov a celé som ho zjedla :) A zabralo. Inak stres mi na jednej strane vadí, ale ohromne urýchľuje veci. Či už v pozitívnom či negatívnom zmysle slova.

Martin

Nebýva to často, ale keď tak sú to skôr pocity neistoty. Záleží podľa situácie a niekedy možno len nedôvera voči sebe, svoje sily. Stres odbúravam kontaktom s ľuďmi, dialógom, humorom a modlitbou. Takou spontánnou až bláznivou – Pane Bože, Pane Bože...

Martina

Stres, do určitej miery, považujem za motivujúci. Ak však prekročí svoje hranice, ničí ma.

 Odbúravam ho striedaním činností, prechádzka, relax, jazda na bicykli.

Jozef

Stres nemám rád a snažím sa ho odbúrať asi tak, že sa snažím upokojiť prechádzkou a modlitbou.

Jaroslav

Je pre mňa väčšinou časová tieseň a riešim ho tak, že sa snažím spomaliť.

Michal

Mňa dokáže stres motivovať a vyburcovať k veľkým výkonom. Odburávam ho urobením práce najlepšie ako viem.

Bohumír

Myslím si, že stres sa nedá nejako odbúravať. Treba sa mu vyvarovať. Človek si musí reálne určiť na čo má schopnosti a čas. Tiež netreba zabudnúť na psychohygienu, záujmom či vzťahom.