....Tá Austrália je fakt ďaleko.../3/

  „A obed už nebude?“ zvedavo sa opýtal Goli. „Prečo, si hladný?“, pýtam sa ho. Záporne zavrtel hlavou a odpovedal: „To len aby rýchlejšie zbehol čas.“ Hladný Ďoďo mu prisviedča: „ Od toho hladu v lietadle, sa mi už aj vlasy vyrovnali. Ani žehliť mi ich netreba..“

Letíme ponad Čínu a do Honkonghu sú to už len necelé štyri hodiny letu. Nad Himalájami som zacítila drobné záchvevy, nič vážne. Turbulencie zdá sa, že nehrozia.

Po jedenástich hodinách medzi nebom a zemou dobre padli výdatné raňajky. Zdanlivo malá, ale výživná porcia s poriadnym dúškom silnej kávy padli fakt dobre. Sausage s vajíčkom a zemiakmi. Tá vôňa pečenej klobásky preberie aj mŕtveho a chutila ako po čerstvej zabíjačke, znalecky ocenil jej chuť a arómu páter Štefan.

Milý a upravený personál, úsmev na tvári a príjemné vystupovanie. Ťažká exkluzivita.   Čo viac si možno priať? Pánske raňajky. Ovocie svieže jak papina v zmesi žltého melóna, papáje, pomaranča, ananása a grepu. Zaklincoval to hustý smotanový jogurt a maslo s buchtičkou. Len nespokojný hlas sa ozve zo zadu: „Horčicu a pivo prosímJ Nech sa aspoň najem."

Nuž, neodpustím si pár drobných záznamov priamo z paluby lietadla našej slovenskej delegácie smerujúcich na

Svetové stretnutie mladých.

Žeby konečná?

„Už vystupujete? Poviem pilotovi, možno Vám spomalí..“

 Slovenské "praktické" zmýšľanie sa prejavilo aj počas letu:

Rozmýšľate tak typicky slovensky

„Hm..tie šálky sú vážne zaujímavé. A celkom aj praktické. Nebolo by zlé ich vziať domov...“

.....

Honkong

Víta nás síce daždivo, ale to vôbec neuberá na spontánnej radosti, že o pár minút vstúpime na ázijskú pôdu. Upršané počasie typické pre toto ročné obdobie.  Na ázijskej pôde vôbec po prvýkrát v živote. Mrzí ma však, že máme  len polhodinovú prestávku. Za ten čas stihneme akurát tak dotankovať palivo pred poslednou etapou cesty do Melbourne.

Nie je nič výnimočné, zhliadnúť security so samopalmi na chrbtoch. Prehnaná úctivosť, na stotinu sekundy presná načasovanosť a disciplinovaťnosť spolu s profesionálnym prístupom. Typické črty väčšiny azijatov. Už len ich starobilá kultúra a história spôsobuje vo mne bázeň a obdiv. Miestnou atrakciou bolo obzvlášť pre pánov vyfotiť sa so šikmookými letuškami oblečené vo vkusnej fialovej rovnošate a s decentným makeupom. Na lacné letiskové nákupy free duty, už neostalo veľa času. Akurát tak popásť oči na kimonách najrôznejšieho druhu.

Zasľúbená zem

Do južnej zeme Ducha Svätého,  ako ju označil vo svojom úvodnom príhovore na Barangaroo pápež, putovalo viac ako pol milióna mladých  zo 170 krajín sveta. Keby nebolo vládnych reštrikcií, určite by sa počet pútnikov prinajmenšom strojnásobil. Potešujúce však bolo, že v tom dave nechýbala ani hŕstka 220 Slovákov. Medzi vlajkami sveta hrdo viala i tá naša s dvojramenným krížom a tatranskými štítmi.

Tohtoročné 23. svetové dni mladých sa niesli v znamení titulnej piesne Recieve the power of the Holy spirit (Prijmite silu a Ducha Svätého). Slová piesne sprevádzali všetky kroky Svätého Otca a krásne dokresľovali atmosféru veľkolepého týždňa v Sydney. Veľmi silným zážitkom bola dramatizovaná krížová cesta. Ježišovo umieranie na kríži pri západe slnka bolo veľkým impulzom na premýšľanie. Úprimná radosť a nadšenie sálali z tváre pápeža pri každom stretnutí a verejnom prejave.