Tak ako, Slovenská žurnalistika?

„Možno sa niečo deje, keď Európska federácia novinárov vyhlásila 5.november za deň podpory kvalitnej žurnalistiky. Ak je totiž úpadok novinárskej tvorby niekde len badateľný, na Slovensku sa to stáva trendom. Bohužiaľ. Otázka znie jednoducho: Kam kráčaš slovenská žurnalistika?..“ zapolemizoval si v diskusnej relácií o kvalite súčasnej žurnalistiky, Milan Bláha.

https://zumag.ku.sk/new/?p=1787

Publicista Pavol Dinka vníma túto skutočnosť už viac ako jedno desaťročie. Fakt, že médiá podliehajú určitým tlakom mediokracie je zrejmý. „Vo svete krutého biznisu, v podstate nejde o pravdu, ale o obchodnú hodnotu informácie. Dostávame sa až do takej situácie, že novinári chcú predať informáciu bez ohľadu na to, či je pravdivá alebo nie. Dôležité je, aby ju ľudia čítali, počúvali či sledovali v televízií.“

Kto za koho kope?

Podľa Dinku hrajú v tejto krajine média na jednu bránu. Prečo je tomu tak? Čiastočnú odpoveď dáva autor úvodníka v istom týždenníku v ktorom tvrdí, že všetky médiá sú proti tejto vláde, súčasnej koalícií. Je  to prirodzené. Autor článku je presvedčený o tom, že ani jeden kvalitný a dobrý novinár by nestál na strane koalície a  vlády. A práve to je jedno z boľavých miest súčasného kritického stavu slovenskej žurnalistiky. Čierno-biele videnie. Môže to priniesť viac škody ako osohu. Zásadným problémom je možno neschopnosť vidieť pestrosť života, ktorý je bohatý na zvraty. Naopak, vložiť do reality bežného života len dvojfarebné videnie sveta je len ťahaním za kratší koniec. 

Opačná je  situácia v susednom Rakúsku. Aby štát podporil rozličnosť názorov dotuje aj súkromné denníky. Dôvod je zrejmý. Udržať rôznorodosť a pestrosť názorov. Pochopili dôsledky hry na jednu bránku.

Stav médií je vizitka spoločnosti

„To ako médií vyznievajú a vyzerajú je v konečnom dôsledku vizitka spoločnosti, zhodnotila predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov, Zuzana Krútka.

Kriticky zhodnotila pracovné podmienky novinárov. „Tie častokrát nenasvedčujú tomu, ako sa robí dobrá žurnalistika,“ uviedla Krútka. Podľa nej sú žiadaní kvalitní, kvalifikovaní novinári, venovať viac času a zvýšiť dotácie.

Nielen v novinárskom fachu platí, že ak sú dobré podmienky, pozitívne sa to odrazí na živote v spoločnosti.

Kríza v Slovenskej žurnalistike nie je jediná. Ide o celosvetový trend. Prvý impulz vyšiel z Veľkej Británie, kde cítia okolité tlaky v podobe znižovania počtu redaktorov či zníženie finančných dotácií.

Kritizovať nie ťažké. Avšak, aká je motivácia kritiky žurnalistiky? Publicista Eduard Chmelár sa domnieva, že len málo ľudí vie, čo obnáša poctivá žurnalistika, ktorej je čoraz menej. A tu prirodzene nastáva oprávnená kritika médií, ktorá je vypuklá na Slovensku, ale príliš sa nelíši od európskeho a svetového trendu.

Chýba novinárom sebareflexia?

Známy šéfredaktor Le Monde Diplomatic, Ignacio Ramonet už v roku 2003 povedal, že z novinárov sa stala jedna márnomyseľná sociálna skupina, ktorá si monopolizuje právo na kritiku a zároveň je citlivá na akýkoľvek prejav kritiky voči sebe samým. Neprehlbuje sa vari aj v súčasnosti táto nedotklivosť novinárov ešte viac? Azda je to len špička ľadovca slovenského novinárstva..?