Taliansko 

Miláno 

Mestomódy, elegancie, nádherných sakrálnych stavieb. Okrem množstva turistov, plné i domácich temperamentných Milánčanov, ktorí vychutnávajú každý moment naplno. ako by bol tým posledným. Ich mentalitu rozoznať veľmi rýchlo, už len podľa spôsobu rozprávania a gestikulácie. Veľmi srdeční a priateľskí ľudia. Avšak pojem presnosť im veľa nehovorí. Ak čakáte, že sa dopravíte prostriedkom verejnej hromadnej dopravy v čase, v ktorom „by mal chodiť“ budete trochu sklamaní. Taliani majú totiž na všetko čas. Je tu množstvo obchodov, svetové módne domy sa priam pretekajú o čo najoriginálnejší štýl, ktorým by pritiahli a získali si pozornosť zákazníka. Miláno je tým typické. Úsmev a šarm. Farebnosť a živelnosť. A neskutočné množstvo holubov.

Dóm Panny Márie

Aj napriek tomu, že Taliansko nepatrí medzi oblasti, kde by sa gotický sloh veľmi uplatnil. V Miláne sú však dve výnimky. Gotická je bazilika sv. Františka z Assisi a Dóm Pany Márie. Prevláda vplyvnemeckej gotiky. Strecha dómu je celá mramoraová. Dóm je 5loďový a pretína ho transept- priečna loď. Nad jeho krížením vyčnieva vysoká veža s množstvom ozdôb. Oporné oblúky prechádzajú do opôr, ktoré sú zav´äršené ihlanovými vežičkami. Tých je presne 135. Ich výška je od troch do pätnástich metrov a sú v nich umiestnené mramorové figuríny. Ich počet je úctyhodný – až 3400 sôch rôznych veľkostí. Interiér chrámu pôsobí veľmi impozantným dojmom. Mimochodom kontrola před vstupom dnu, je striktná. Ak máte tričko s krátkymi rukávmi, prípadne minisukňu, alebo odhalené ramená, Guardiano vás do vnútra nepustí.

V čase našej návštevy boli v milánskom dóme Panny Márie večné sľuby ôsmich laických sestier sekulárneho inštitútu.

Saluto Slovaca – takto srdečne vítal paťnašich slovenských kňazov miestny arcibiskup v sakristií. Spolu s ním a s viac ako sto ďalšími kňazmi koncelebrovali slávnostnú sv. omšu v gregoriánskom obrade. Miestny arcibiskup udelil osobitné požehnanie Katolíckej univerzite.

Slováci na streche

Je zážitkom pohybovať  sa po nádhernej kvalitnej mramorovej streche dómu. Okolie a mesto máte ako na dlani. Na strechu dómu sa dá dostať dvoma sposobmi. Výťahom , alebo peši po točivých schodoch. Výhľad na okolie z vrchu je neskutočný a veru oplatí sa i poctivo si to odšľapať peši po schodoch. Stojí to za to. 

Po ľavej strane katedrály je vchod do presklenného komplexu Galleria Vittorio Emanuele. Presklená kopula a štýlovo zapracované obchody dodávajú tomuto miesto nevšedný nádych. Veď aj taký fastfoodový  McDonald, štýlovo ako ho zvyčajne nepoznáme, celkom dobre zapadol.

Da Vinciho Posledná večera, resp. jej kópia sa nachádza v kláštore sta Mária della Gracie. Originál tohoto najznámejšieho diela Leonarda da Vinciho sa nachádza v kláštornej jedálni. Prehliadku si je potrebné rezervovať niekoľko týždňov vopred. Vzácna maľba je z roku 1495 a Da Vinci sa snažil vyjadriť jeden z kľúčových okamihov z poslednej večere Krista s dvanástimi. Jeden z vás ma zradí. Je zaujímavé sledovať troch štvoríc apoštolov.

MTV Ten day festival

Na námestí pred Dómom práve prebiehal desaťdňový festival MTV. V objektívoch kamier sa okrem Tizziana Fera mihli aj dve naše hrdo vejúce zástavy, vzbudzujúce pozornosť kameramanov. Preplnené námestie ľudí a všade prítomných holubov. To množstvo bolo až neuveriteľné. Je príjemné na chvíľu vzdialiť sa od epicentra toho množstva ľudí niekde do príjemnej kaviarne, alebo cukrárne a dopriať si výbornú pravú taliansku zmrzlinu. Je fantastická. Tak dokáže chuť jedine tu.

Padova

Poslednou zastávkou nášho pätnásťdňového putovania cestou naspäť, už na rodnú  slovenskú hrudu bola nočná Padova. Prehliadka baziliky sv. Antona Paduánskeho na Námestí svätých bola síce už zatvorená, ale aspoň sme si pozreli stavbu z vonku. Bazilika spolu s kláštorným nádvorím a záhradami tvor komplex budov s jedinečnou architektúrou.

Mesto Padova sa do dejín kersťanstva zapísalo tým, že práve tu zomrel mučeníckou smrťou v r. 303 sv. Justín. Najväčší rozmach tohoto mesta bol za cisára Fridricha, Barbarossu. Osobitný význam pre mesto malo založenie univerzity 1222. Prednášali tu známy profesori z Bologne filozofiu, medicínu a gramatiku. Padova bola v tom čase pýchou vzdelanosti a umenia v celo m Taliansku.  

Sme v cieli…a čo na záver??

Obuť si na viac ako dva týždne túlavé topánky a „zanechať“ aj kúsok slovenskej stopy v krajinách juhozápadnej Európy určite stálo za to. Zanechať na dva týždne všetky starosti, povinnosti na Slovensku a otvoriť sa, prijímať veci nové. 

A potvrdilo sa jedno - svet nie je až tak veľký.   Exkluzívne miesta, nová  kultúra, životný štýl, temperament. A možno taká trochu „nepodstatná“ maličkosť - počasie. Trošku sme si predĺžili leto. Kým na rodnej slovenskej hrude sa hlásila už jeseň, my sme si leto ešte chvíľu vychutnávali. Pokožka ešte zachytávala posledné lúče tak blahodarne pôsobiacich slnečných lúčov. Veď tých nikdy nie je dosť. Treba sa predsa zasobiť vitamínami - zima je dlhá.

Nie je dôležité len veľa vidieť, pasívne prijímať to tendenčné, ktoré  nám ponúka dnešná doba. Hľadať niečo viac, vidieť  ďalej, zatiahnuť viac na hlbinu. Dôležité je tú krásu, bohatstvo ducha načerpané dávať aj ďalej. Ako štafetový kolík. Toto nebol len „obyčajný tuctový“ zájazd nejakej cestovky. Mal v sebe hĺbku , a to je rozhodujúce.