Tumbarumba: farma Rosewood

Päťsto kilometrov južne od Sydney, v Snežných horách, sa nachádza cieľ našej cesty. Mestečko Tumbarumba v štáte Nový južný Wales. Malé westernové mestečko, ktoré mohlo mať tak 1500 obyvateľov, so všetkým, čo k tomu základnému „mini" mestečku treba. Nízke budovy domov, pošty, banky a nemocnice. Nechýbali školy, katolícky a protestantský kostol a zopár obchodíkov s potravinami a klasickými suvenírmi s oblečením.
 

Potešilo ma kvalitné dopravné značenie, asfaltové cesty vo veľmi dobrom stave a veľmi málo áut. Neskutočná pohoda a pokoj na cestách. Kde tu nám cez cestu prebehol nejaký klokan. Voňajúce eukalyptové lesy, rozsiahle zelené pastviny, sekvojové a borovicové plantáže, ktoré sú zdrojom austrálskeho mäkkého dreva. Tie nie sú pôvodné.  Eukalyptové drevo je málo kvalitné.  Preto miestne celulózky spracuvávajú radšej európske borovicové drevo.
 

Zvláštne, že i napriek tomu, že v čase našej návštevy bola v Austrálií akurát polovica zimy, podľa slov miestnych najtuhšia, lístie na stromoch si zachovalo sýtu zelenú farbu. Zmenu ročného obdobia prezrádzala len kôra, ktorá sa šúpala zo stromov. A možno trochu ostrejší 12 stupňový vzduch. Pokiaľ svietilo slnko, chlad sa dal celkom zniesť.  Cez cestu nám sem-tam prebehnú bombaty, ktoré sú veľmi nápadne podobné klokanom. Žiaľ, niektoré z nich, skončili pod kolesami áut.
 

Začínajú sa črtať už prvé farmy. Domy nie sú tak veľmi tesne pri sebe, ako sme na to zvyknutí doma, ale roztrúsené. Občas mi to pripomínalo film Domček v prérii.  Farmársky dom zasadený uprostred kopcov a široko – ďaleko takmer nič. Ďalší sused býva o pár kilometrov ďalej. Nádherná príroda, jasné modré nebo,  neskutočná sloboda a božské ticho, ktoré tak blahodárne pôsobí.
 

Rosewood.
 

Sme na mieste. Ohúrení okolím vychádzame z áut. Pred veľkým murovaným rodinným domom nás už srdečne vítajú domáci. Antónia je Slovenka, pochádza z neďalekej Čadce. Spolu s manželom Rudym majú päť detí. Sedemčlenná  československá rodinka žijúca na ďalekej austrálskej farme. Deti hovoria plynule okrem rodnej angličtiny i slovensky a česky.  Anglický akcent je trochu citeľný, ale v konverzácií vyznel veľmi sympaticky.
 

Manželia Kopeční žijú na  farme už trinásty rok. Keď mala ich najstaršia dcéra Izabel tri roky, presťahovali sa kvôli väčšiemu pokoju ďalej od ruchu mesta.  Obaja manželia nechali prácu v meste. Pani Antónia sa stará o domácnosť a Rudy sa venuje farmárčeniu. Obaja sa svojim piatim deťom  venujú na  plný úväzok. Občas im príde vypomôcť Rudyho mama, pani Rozália, vďaka ktorej sme sa ocitli u tejto sympatickej rodinky. 
 

Deti ,okrem najstaršej Izabel a Rudyho, nechodia do školy. Školstvo tam nie je veľmi kvalitné. Vzdelávajú sa preto doma. Domáce štúdium sa od toho v škole veľmi nelíši. Výhodou je však možno trochu domáce prostredie. V detských izbách im okrem získaných trofejí a diplomov zo súťaží v jude a plávania, visí i rozvrh hodín od pondelka do piatku. S učením im pomáhajú rodičia, alebo si súrodenci pomáhajú navzájom. Izabel mi prezradila, že túži študovať medicínu v Sydney. Deti sú veľmi úctivé, spontánne a športovo i hudobne nadané. Veronika hrá dobre na klavíri, v decembri bude robiť skúšky.
 

To, že rodičia majú na svoje deti čas a venujú sa im naplno, je naozaj citeľné. Na život sú dobre pripravené. Tie staršie sa vedia postarať o mladšie. Navariť, oprať či viesť domácnosť. A  nie je to len výsada dvoch dievčat. Aktívne sa ,okrem najmladšieho trojročného Danka, zapájajú i dvaja chlapci. Najmladší Danko, má už tri roky a je mimoriadne bystrý chlapec na svoj vek.
 

Rudy sa mi pochválil svojim úlovkom. Nie je to nič neobvyklé. Farmárske deti bežne lovia najčastejšie na klokanov, ktoré sú premnožené a škodia. Medzi tým mi vysvetľuje, aké broky sú najlepšie.  Dobre sa na mne zabáva, lebo pre mňa je to španielska dedina. Nuž darmo,  farma a lov ku chlapcom jednoducho patria. Sú na to predurčení. 
Nikto z našej 13 člennej delegácie ani na chvíľu nezapochyboval o tom, prečo sa práve toto miesto  otcovi Rudymu tak zapáčilo.  Odkúpil domček a začal farmárčiť.  Medzičasom sa rodina začala rozrastať. Farma Rosewood patrí rozlohovo medzi tie menšie v okolí. Na 220 akrovej pôde chovajú ovce, pár kusov kráv a holuby. Tie sú podľa neho výnosné. Je po nich veľký dopyt v ázijských reštauráciách, kde je mladučké holubie mäsko veľmi obľúbené. Je to naozaj tak. Zaujímavé, že po prvý krát som po prvýkrát ochutnala holubie mäso práve tu. V polievke či so zemiakmi a zeleninou chutí naozaj výborne. 
 

Mestský život im nechýba
Mestský život im veľmi nechýba. V Sydney žijú ich bratranci a sesternice s ktorými by si život na farme ani  na chvíľu nevymenili.
 

Vo väčšine vnútrozemia je na pestovanie plodín veľké sucho. Je to však ideálne pre chov oviec na rozľahlých ovčích farmách nazývaných sheep stations (ovčie stanice) s rozlohou niekoľko tisíc hektárov. Nie sú zriedkavé ani cattle runs – čiže dobytčie výbehy, ktoré často v pohode dosahujú rozlohu Anglicka. Mojej pozornosti neuniklo kvalitné oplotenie pozdĺž ciest vo výške asi jedného metra. Na tom si dajú miestni záležať. Je zaujímavé, že dobytok tu žije voľne. Na predaj ho majitelia odvážajú pomocou helikoptér. Ak je statok menší tak ho zavracajú na koni, alebo pri skutočne maličkých farmách , „len 220" akrových, postačí aj bicykel.
 

Dom nezamykajú
 

To bolo pre mňa prekvapivé. Antónia mi s úsmevom odpovedá, že to nie je nič neobvyklé ani na farmách v okolí. Je to akási nepísaná dohoda. Keď odchádzajú na návštevu do mesta, dom nezamykajú, ale nechávajú otvorený. Návštevník, ktorý ide okolo môže počas ich neprítomnosti sám uvariť kávu, alebo čaj v ich dome. Zaujímavé. A nielen to. Pár kilometrov od farmy Rosewood je vezenie. Nie je to klasická väznica, na akú sme zvyknutí u nás, ale je otvorená. Väzni sa starajú o statok na poli a ešte sa nestalo, aby nejaký z nich ušiel. Veď napokon ani nie je kam. Široko-ďaleko je divoká bush, sotva by bez potravy a znalosti terénu prežil.
 

Nočný lov
 

Po neskorej sv. omši, ktorú odslúžili naši dvaja kňazi priamo v obývačke domu, odišlo pár našich dobrodruhov spolu s domácim a jeho synom Rudym na nočný lov klokanov. Peťovi nedala totiž spávať túžba, doniesť si na Slovensko kožu z pravého austrálskeho klokana. ../../