Zameraj sa na svoj cieľ

     Z času na čas si zvyknem vyhodnocovať svoje čiastkové ciele na isté obdobie. Nie je dlhé, zvyčajne na obdobie štvrťroka. Výhoda je v tom, že vďaka nemu mám tak možnosť lepšej sebareflexie a zhodnotenie smerovania, jasné priority a víziu pre dané obdobie. Najlepšie je, keď si to umiestnim na viditeľné miesto. Aby som to mohla mať neustále na očiach.

     Priznám sa vám, som aktívny človek a nezriedka robím tri veci súčasne. Nie je to zlé, ale ak stratím zameranosť na cieľ môže sa stať, že veľmi rýchlo vyhorím a rýchlosťou svetla príde únava, vyčerpanosť a je len otázka času kedy upadnem do seba ľútosti a v horšom prípade do depresie. Nevykresľujem tu katastrofický scenár, ale realitu, ktorou som si prešla pred časom. A verte mi, nepriala by som to nikomu. Skĺznuť do tohto bahna môžete rýchlo. Neubránila som sa tomu. Hektické životné tempo si vyžiadalo svoju daň. A to všetko „len“ preto,  že prílišná aktivita škodí a je dobré jasne si stanoviť svoje priority a svedomite ich dodržiavať. Nie je to strašiak či si splníme načas svoje povinnosti, ako stihnúť vyplniť daňové priznanie v termíne. Naopak. Je to skôr maják, smerovník aby nám dopomohol do cieľa a urobil poriadok vo veciach.

     Začiatkom júna sme boli s priateľmi na medzinárodnej konferencii mladých v susednom Poľsku. Možno z banálnej situácie, ktorá sa naskytla prinášam jeden postreh. Mali sme namierené na stretnutie, kde sme trochu meškali. Cesta tam viedla cez veľmi pokojný park uprostred rušného mesta, kde boli v klietke tak roztomilé pávy, že len málokto z nás dokázal odolať kráse ich peria a pôvabnosti chôdze. Navyše keď otvorili svoju periu vejárovitú pýchu nedalo mi a musela som sa pokochať ich krásou. Hoc som vedela , že na stretnutie meškám. Ulahodila som síce svojmu oku, ale náš coach, ako ho priateľsky voláme, tým vôbec nebol nadšený, pretože čas meškania sa takmer zdvojnásobil.  Z toho plynie jednoduchý záver. Byť upriamený na svoj cieľ, odbočky, alebo zídenie z cesty nemusí byť vždy prínosom. Môže ťa to stáť aj „pár“ minút meškania na stretnutie a to nebudí dobrý dojem.

     A to vyvolalo u mňa dve otázky.  Aké je moje zameranie na cieľ? Kráčam k nemu priamo skrz kroky, ktoré ma k nemu vovádzajú? Alebo ho tesne míňam v dôsledku zídenia z cesty a zabudnutia na to, čo je momentálne prioritou? Nechcem sa predsa stádovito niekam stále naháňať, aj keď všetci naokolo tvrdia, že doba je rýchla a času málo. Obe tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Času máme toľko, koľko si ho vytvoríme, pretože ak budeme stále hovoriť o tom, že nemáme čas na nič – skutočne ho nebudeme mať na nič, lebo si ho zle rozvrhneme a mrháme ním neefektívne. Že je doba príliš rýchla? Ako sa to vezme. Ak si zachovám pokoj v sebe a kritickosť selektívnosti voči tomu, čo sa mi predkladá konzumizmus mi neublíži.

    Páči sa mi pohľad môjho obľúbeného kazateľa Boba Gaasa, na tieto skutočnosti. Hovorí o tom, že neustála uponáhľanosť je znakom života bez určenia priorít. Je znakom toho, že druhá a tretia vec sa stali prvými vecami. Problém je v tom, že my chceme mikrovlnkovú dospelosť. Pokúšame sa zameniť múdrosť za informácie a hĺbku za šírku a to nefunguje. Lebo hĺbka prichádza pomaly. Takže spomaľ a preraď rýchlosť na jednotku. Skús sa obhliadnuť aj okolo seba a prehodnoť svoje smerovanie. Uberá sa správne?

Nabudúce si povieme viac o jednoduchom spôsobe, ak dosiahnúť vytýčený cieľ.

jg